Metluška krivolaká - Deschampsia flexuosa

Podrobný popis

Metluška krivolaká - syn. Avenella flexuosa. Je vytrvalá, trsnatá tráva z čeľade lipnicovitých, pôvodom z Európy i severnej Ázie, bežná aj v chladnejších oblastiach Severnej Ameriky. Prirodzene rastie na suchých okrajoch lesov, vresoviskách a na kyslých piesočnatých pôdach, kde vytvára jemnú, až „drôtkovitú“ štruktúru. V dospelosti máva listový trs spravidla 20–40 cm vysoký a 20–40 cm široký, kvetné steblá vystupujú do 60–80 cm. V júni až auguste nesie riedke laty s drobnými kláskami v odtieňoch striebristo zelenej až purpurovo hnedej, ktoré po dozretí slamovo svetlajú. Rastlina nie je tŕnistá ani jedovatá, hodí sa do výsadieb s vresmi, čučoriedkami, papradiami aj medzi kamenivo, kde funguje ako ľahký závoj a zvýrazní textúru listov trvaliek. V teplých polohách sa môže slabo vysemenovať, čo je v prírodných kompozíciách vítané, v formálnych záhonoch sa obmedzuje odstránením lat pred vysemenením.

Pestovanie: Vyhovuje plné slnko až polotieň, v suchších pôdach býva cenné mierne pritienenie a závetrie, ktoré zamedzia zimnému vysušeniu. Najlepšie prosperuje v priepustnej, skôr chudobnejšej pôde s dobrou drenážou, ideálne piesočnatohlinitej, v kyslej až slabo kyslej reakcii pH 4,5–6,5 znesie aj pH okolo 7 bez dlhodobého premokrenia. Zálievka sa drží striedma, po zakorenení obvykle stačí len pri dlhšom suchu, premokrenie v zime býva častejšou príčinou úhynu ako mráz. Prihnojenie sa volí mierne, na jar postačí tenká vrstva kompostu alebo dlhodobo pôsobiace hnojivo v malej dávke. Rez sa vykonáva skoro na jar pred rašením, suché listy a steblá sa skracujú nízko nad trs, aby nové listy netrpeli zasychaním koncov. Mulč z jemnej kôry či štrku stabilizuje vlhkosť a obmedzuje zaburinenie. V nádobe sa používa vzdušný substrát s prímesou piesku a drenážnou vrstvou, zálievka je pravidelnejšia. Výsadba kontajnerovaných rastlín býva vhodná od marca do októbra, najlepšie na jar alebo v septembri. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa uvádza pohybuje do -28 až -30 ° C, mladé výsadby prospievajú s ľahkým krytom z čečiny v holomrazoch. Odporúčané rozostupy sú 30–40 cm, čo zodpovedá zhruba 6–9 rastlinám na m². Z chorôb sa môže objaviť hrdza tráv, pri zahustení aj škvrnitosti, zo škodcov hlavne slimáci na mladých výhonkoch. Odolnosť voči suchu je dobrá, dlhodobé zamokrenie neznáša. Na stanovištiach s ťažšou ílovitou pôdou pomáha vyvýšený záhon alebo prímes štrku, aby voda odtekala aj v zime. Trsy sa omladzujú delením v marci až apríli. Suché laty môžu zostať cez zimu pre štruktúru, alebo sa odstraňujú pred vysemenením.

Autor: Kristýna | Revízia: 19.01. 2026