Medvedica lekárska - Arctostaphylos uva-ursi

Podrobný popis

Medvedica lekárska - stálezelený poloker z čeľade vresovcovitých, rozšírený cirkumboreálne v Európe, Ázii i Severnej Amerike. V prírode rastie na suchých, kamenistých stanovištiach, vo svetlých boroch, na bezlesých skalách av piesčitých dunách, často ako glaciálny relikt. V záhrade vytvára plazivé, drevnatejšie výhony, ktoré časom splietajú súvislý koberec vysoký obvykle 10–25 cm a široký 1–1,5 m. Listy sú malé, úzko obvajcovité, kožovité a tmavozelené, v zime môžu prechodne získať bronzový tón. V apríli až máji nesie drobné bankovité kvety biele až ružovkasté, usporiadané v krátkom hrozne, a po opelení nasadzuje okrúhle červené kôstkovice. Plody sa vyfarbujú od júla do septembra a na rastline často vydržia až do októbra. Plody sú technicky jedlé, chuť je skôr múčnatá, preto sa v záhrade uplatňujú hlavne dekoratívne a ako potrava pre vtáctvo. Listy sa tradične používajú v bylinkárstve, obsahujú arbutín a triesloviny a bývajú súčasťou čajových zmesí. Vďaka nízkemu rastu a húževnatým výhonom sa hodí na spevnenie svahov, do štrkových záhonov, do predzáhradiek aj ako okraj ciest. Vo vresoviskových kompozíciách sa dobre kombinuje s vresmi, brusnicami, čučoriedkami, nízkymi borievkami as borovicami kľačového typu.

Pestovanie: Stanovište vyhovuje plné slnka až polotieň, v tieni sa porast rozvoľňuje a menej kvitne. Kľúčová je drenáž a kyslá až mierne kyslá pôda, najčastejšie piesková alebo štrkovitá, orientačne pH 4,0 – 6,0, s nízkym obsahom vápnika. V ťažkých íloch av zimne zamokrených miestach odumiera, naopak v chudobnej mineralizovanej pôde prosperuje a zostáva kompaktný. Zálievka býva potrebná iba po výsadbe a počas dlhých letných such, neskôr je rastlina výrazne odolná k suchu. Hnojenie sa drží veľmi mierne, prebytok živín vedie k mäkkému rastu a horšej zimnej odolnosti, vhodnejšia je tenká vrstva kyslej hrabanky alebo mulč z borovej kôry. Rez sa spravidla nevyžaduje, iba sa odstraňujú suché alebo poškodené výhony, prípadne sa po niekoľkých rokoch porast ľahko zmladzuje. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, najlepšie na jar alebo na začiatku jesene. Pre rýchlejšie zapojenie porastu sa obvykle volí rozostup 40–50 cm, čo zodpovedá približne 4–6 rastlinám na m². Patrí medzi veľmi mrazuvzdorné dreviny, v praxi znáša zhruba -35 °C aj menej, zazimovanie sa nevyžaduje. Býva zdravá, rizikom je hlavne koreňová hniloba pri premokrení, ojedinele sa môže objaviť škvrnitosť listov alebo poškodenie okusom zverou v zime.

Autor: Kristýna | Revize: 10.02. 2026