Marhuľa 'Bergeron' Prunus armeniaca 'Bergeron'

Podrobný popis

Marhuľa 'Bergeron' - osvedčená odroda pôvodom z Francúzska, cenená pre vysokú mrazuvzdornosť a výbornú chuť. Táto odroda je plne samoopelivá, preto spoľahlivo a veľmi bohato plodí aj bez prítomnosti iného opeľovača. Kvitne stredne neskoro až neskoro, čo je jej veľká výhoda, pretože sa jej kvety úspešne vyhýbajú hlavnej vlne neskorých jarných mrazíkov. Do rodivosti nastupuje veľmi skoro, zvyčajne už v 2. až 3. roku po výsadbe, a následná úrodnosť je pravidelná a veľmi vysoká (pri extrémnej násade sa odporúča prerieďovanie plodov, aby sa predišlo striedavej rodivosti). Plody sú stredne veľké až väčšie (priemerná hmotnosť 45 až 55 g), súmerného guľovito oválneho tvaru. Šupka má pevnú konzistenciu a atraktívnu základnú oranžovožltú farbu, ktorú na osvetlenej strane dopĺňa žiarivé, svetločervené až mramorované líčko. Dužina je sýtooranžová, pevná, veľmi šťavnatá, rozplývavá a chuťovo veľmi dobrá, plná, s príjemne sladkastým profilom a vyváženým podielom kyselín. V plnej zrelosti sa dužina ľahko a úplne čisto oddeľuje od kôstky, čo je veľmi praktické pri konzumácii aj spracovaní. Plody dozrievajú koncom júla až začiatkom augusta. Vynikajú skvelou súdržnosťou, netrpia predčasným opadávaním z konárikov a majú výbornú trvanlivosť aj prepravovateľnosť po zbere. Plody sú určené predovšetkým na priamu konzumáciu, pri ktorej najlepšie vynikne ich plná chuť a typická silná aróma, vďaka pevnej dužine sú však bezkonkurenčné aj na zaváranie, výrobu džemov, kompótov či na sušenie. 

Pestovanie: Vyžadujú ľahšie až stredne ťažké, hlboké a veľmi dobre priepustné pôdy s vysokým obsahom humusu, pričom optimálna je neutrálna až slabo zásaditá pôdna reakcia. Nevhodné sú ťažké, ílovité a zamokrené pôdy, v ktorých trpí koreňový systém a zvyšuje sa riziko hubových chorôb. Stanovište musí byť plne slnečné, teplé a chránené pred studenými vetrami, ideálne na miernom svahu alebo v polohe s dobrým prúdením vzduchu. Pri výsadbe viacerých stromov sa odporúčajú rozostupy približne 4 až 5 metrov v závislosti od rastovej sily podpníka. Zálievka je dôležitá najmä po výsadbe a v období dlhotrvajúceho sucha, pričom marhule neznášajú premokrenie, preto sa má voda dodávať v menších dávkach, ale do hĺbky. Hnojenie sa vykonáva predovšetkým na jar pred rašením a po odkvitnutí, najlepšie kompostom alebo vyváženými hnojivami s nižším obsahom dusíka, aby nedochádzalo k nadmernému bujneniu na úkor rodivosti. Rez marhúľ je špecifický a vykonáva sa prevažne po zbere, keď sa podporuje obnova plodonosného obrastu a znižuje riziko infekcie, pričom silný zimný rez nie je vhodný. Marhule sú mrazuvzdorné len obmedzene, preto je pri mladých stromčekoch vhodná ochrana kmeňa a koreňového krčka pred mrazom a v chladnejších polohách aj voľba chráneného stanovišťa.

Viac na:  Návod na pestovanie marhúľ

Autor: Lucie | Revízia: 2.6. 2026