Marhuľa 'Bergarouge Aramis' Prunus armeniaca 'Bergarouge Aramis'

Podrobný popis

Marhuľa 'Bergarouge Aramis' - čiastočne samoopelivá odroda vhodná na pestovanie spolu s odrodami 'Bergeron', 'Harogem' či 'Kioto'. Kvitne stredne neskoro, čo jej poskytuje vynikajúcu ochranu pred bežnými jarnými mrazíkmi. Do plodnosti nastupuje veľmi skoro, zvyčajne už v druhom alebo treťom roku po výsadbe. Odroda sa vyznačuje mimoriadnou odolnosťou a mrazuvzdornosťou dreva aj kvetných pupeňov. Z botanického hľadiska je vysoko cenená pre svoju genetickú toleranciu voči šarke a celkovo vyššiu odolnosť voči monilióze. Plody sú väčšie, s priemernou hmotnosťou 60 až 80 g, a majú súmerný, oválny až mierne guľovitý tvar. Sú vizuálne nesmierne atraktívne – šupka spája žiarivo oranžový podklad s intenzívnym, sýtočerveným líčkom, ktoré na osvetlenej strane pokrýva veľkú časť plodu, a obe farby do seba harmonicky prechádzajú. Dužina má sýtooranžovú farbu, je veľmi pevná, mäsitá, zároveň príjemne šťavnatá a v plnej zrelosti sa dokonale oddeľuje od kôstky. Chuťovo je táto marhuľa vynikajúca, veľmi bohatá a sladká, s nízkym obsahom kyselín a intenzívnou arómou. Zber plodov sa vykonáva v druhej polovici júla, približne týždeň pred odrodou 'Bergeron'. Plody majú vynikajúcu pevnosť, netrpia otlačeninami a po zbere sa vyznačujú dlhou trvanlivosťou. Vďaka pevnej dužine a vysokej cukornatosti sú plody univerzálne využiteľné – sú výborné na priamy konzum, na prípravu prémiových džemov a zaváranín aj na sušenie.

Pestovanie: Marhule vyžadujú ľahšie až stredne ťažké, hlboké a veľmi dobre priepustné pôdy s vysokým obsahom humusu, pričom optimálna je neutrálna až slabo zásaditá pôdna reakcia. Nevhodné sú ťažké, ílovité a zamokrené pôdy, v ktorých trpí koreňová sústava a zvyšuje sa riziko hubových chorôb. Stanovište musí byť plne slnečné, teplé a chránené pred studenými vetrami, ideálne na miernom svahu alebo v polohe s dobrou cirkuláciou vzduchu. Pri výsadbe viacerých stromov sa odporúčajú rozostupy približne 4 až 5 metrov v závislosti od rastovej sily použitého podpníka. Zalievanie je dôležité najmä po výsadbe a v období dlhotrvajúceho sucha, pričom marhule neznášajú premokrenie, preto sa voda dodáva v menších dávkach, ale do hĺbky. Hnojenie sa vykonáva predovšetkým na jar pred rašením a po odkvitnutí, najlepšie kompostom alebo vyváženými hnojivami s nižším obsahom dusíka, aby nedochádzalo k nadmernému bujneniu na úkor plodnosti. Rez marhúľ je špecifický a vykonáva sa prevažne po zbere, keď sa podporuje obnova plodonosného obrastu a znižuje riziko infekcie, pričom silný zimný rez nie je vhodný. Marhule sú mrazuvzdorné len obmedzene, preto je pri mladých stromčekoch vhodná ochrana kmienka a koreňového krčka pred mrazom a v chladnejších polohách aj voľba chráneného stanovišťa.

Viac na: Návod na pestovanie marhúľ

Autor: Lucie | Revízia: 2.6. 2026