Mandevilla 'Opale Citrine' Mandevilla diamantina 'Opale Citrine'

Podrobný popis

Mandevilla 'Opale Citrine' - okrasný popínavý kultivar mandevily z čeľade zimozeleňovitých, v obchode uvádzaný aj pod menom 'Lancalifornia'. Patrí do série Diamantina®, ktorá vznikla vo francúzskom šľachtiteľskom programe DHM Innovation a dnes je spájaná aj s produkciou Florensis a Ball. Kultivar si získal pozornosť ako jedna z prvých skutočne žlto kvitnúcich mandevíl a v európskych pestovateľských podkladoch je spomínaný aj v súvislosti s ocenením na IPM Essen 2011. Vytvára ovíjavé, pružné výhonky zvyčajne dlhé 2–3 m, pri pestovaní bez opory môže časť stoniek prepadať cez okraj nádoby. Listy sú protistojné, kožovité, tmavozelené a nápadne lesklé. Hlavnou ozdobou sú veľké lievikovité kvety v citrónovožltom až zlatožltom tóne, ktoré vynikajú čistou farbou bez ružového nádychu. Kvitnutie nastupuje podľa podmienok od mája alebo júna a pokračuje často až do októbra. Vôňa býva jemná až nevýrazná, hlavný efekt stojí na farbe kvetov, lesku listov a tropickom charaktere rastu. Kultivar sa hodí na treláže, pyramídy, balkónové opory, pergolové stĺpiky aj do väčších terasových nádob. V kompozícii dobre ladí s bielymi bakopami, striebornými slamihami, okrasnými trávami alebo s tmavo olistenými letničkami, ktoré zvýraznia žltý kvet. Plody sa v našich podmienkach tvoria len výnimočne a rastlina sa pestuje predovšetkým pre dlhé a nápadné kvitnutie. Rovnako ako iné mandevily obsahuje mliečnu šťavu, ktorá môže pri kontakte podráždiť citlivú pokožku.

Pestovanie: Najlepšie prosperuje na plnom slnku alebo v ľahkom polotieni, vždy na teplom, záveternom mieste. Pre bohaté kvitnutie je dôležitý dostatok svetla a priepustný, výživný substrát s dobrou drenážou, ideálne s pH približne 5,5–6,5. Zálievka býva pravidelná, ale bez trvalého zamokrenia. Po zakorenení znáša kultivar krátke preschnutie lepšie ako premokrenie. V období rastu a kvitnutia prospieva pravidelné prihnojovanie hnojivom pre balkónové kvitnúce rastliny. Výsadba do nádob je vhodná od marca do októbra, von sa rastliny prenášajú až po odznení neskorých mrazov. Kvitnutie prebieha od mája do októbra. Mrazuvzdornosť nie je pre voľnú pôdu v SR dostačujúca, krátkodobo znáša len teploty tesne nad 0 °C a pre bezpečné prezimovanie sa odporúča svetlé stanovište s teplotou približne 10–15 °C. Rez sa vykonáva na konci zimy alebo skoro na jar, kedy sa výhonky skracujú pre zahustenie a lepšie nasadenie nových kvetov. Začiatočníkom prospieva vedenie po opore a pravidelné vyštipovanie prerastených koncov. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce, molice, puklice alebo vošky, hlavne pri zimovaní v teplejšom a suchšom priestore. Z chorôb býva najväčším rizikom hniloba koreňov pri nadbytku vody. Pri skupinovej výsadbe do väčších nádob alebo letných kompozícií sa používa rozostup približne 40–60 cm, v prepočte asi 3–4 rastliny na m². Pri pestovaní pri opore je vhodné s týmto kultivarom počítať ako s výrazným vertikálnym prvkom, nie ako s pôdopokryvnou rastlinou.

Autor: Nikol | Revízia: 1. 4. 2026