Mamota, kalmia 'Nani' Kalmia 'Nani'

Podrobný popis

Mamota, kalmia 'Nani' - vždyzelený kultivar kalmie širokolistej, vresoviskového kríka pochádzajúceho zo severoamerického druhu rastúceho v kyslých lesoch a na horských stanovištiach. Kultivar vznikol krížením odrôd 'Mitternacht' a 'Minuet'. Podľa pestovateľských zdrojov bol selektovaný v roku 1994 a neskôr pomenovaný po babičke manželky nemeckého šľachtiteľa Karla Hübbersa. Rastie pomaly, husto a guľovito až široko vankúšovito. Približne za desať rokov dosahuje okolo 80–90 cm výšky a 70–80 cm šírky, vo vyššom veku môže byť o niečo väčší. Listy sú úzko eliptické, kožovité, tmavozelené, lesklé a na rastline vytrvávajú po celý rok. Hlavnou ozdobou sú kvety v bohatých okolíkoch, ktoré sa otvárajú od konca mája do júna. Puky sú svetlé a po rozvinutí vytvárajú široko otvorené miskovité kvety bielej farby s výrazným škoricovo až vínovohnedým prstencom vo vnútri. Súkvetia bývajú veľmi husté a na dobre rastúcej rastline pôsobia ako jemne kreslený porcelán. Kultivar sa hodí do menších vresovísk, do popredia kyslomilných záhonov, do nádob aj ako nízky solitér. Dobre sa kombinuje s rododendronmi, azalkami, pierismi, skimiami, leucothoe alebo papraďami. Rastlina je včelomilná a zároveň pri požití jedovatá.

Pestovanie: Pre pestovanie kalmií je dôležitá kyslá, humózna a dobre priepustná pôda s pH približne 4–5,5. Na ťažkých, zamokrených alebo vápnitých pôdach trpia chlorózami aj odumieraním koreňov, preto sa kríky vysádzajú do upravenej jamy vyplnenej zmesou rašeliny, listovky a hrubšej kôry. Stanovište má byť polotienisté až svetlý tieň s ochranou pred ostrým poludňajším slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Povrch pôdy je vhodné zakryť mulčom, ktorý obmedzuje výkyvy teplôt a pomáha udržať rovnomernú vlhkosť. Zálievka je pravidelná najmä v prvých rokoch po výsadbe a v letných horúčavách, vhodná je mäkká voda bez vysokého obsahu vápnika. Hnojenie sa vykonáva striedmo, špeciálnymi hnojivami pre rododendrony, obvykle raz na jar a prípadne mierne po odkvitnutí. Rez nie je bežne nutný, po odkvitnutí sa iba odstraňujú zaschnuté súkvetia a slabé či poškodené konáre. Kríky sa vysádzajú na jar alebo na začiatku jesene s rozostupmi okolo 0,8–1,0 m, aby mali priestor na postupné rozšírenie. Mrazuvzdornosť sa v našich podmienkach pohybuje približne do −25 °C, mladé rastliny preto ocenia chránené stanovište a zimné mulčovanie okolo koreňového kŕčka, vo veľmi chladných či veterných polohách aj zimné tienenie čečinou. Pri dodržaní nárokov na pôdu a vlahu sa kalmia odmeňuje pravidelným kvitnutím a vždyzeleným olistením, ktoré po mnoho rokov dopĺňa vresoviskové a polotienisté partie záhrady.

Autor: Kristýna | Revízia: 09.04.2026