Mamota, kalmia 'Ginkona'

Podrobný popis

Mamota, kalmia 'Ginkona' - vždyzelený kultivar pôvodom z druhu, ktorý rastie v kyslých lesoch a na skalnatých svahoch východnej časti Severnej Ameriky. 'Ginkona' vznikla v nemeckom šľachtení a do záhrad sa rozšírila ako výrazne kvitnúci kultivar strednej veľkosti s veľmi veľkými kvetmi. Rastie pomaly a vzpriamene, v priebehu desiatich rokov dosahuje približne 1–1,2 m výšky a podobnej šírky, v dospelosti obvykle nepresahuje 1,5 m, čo umožňuje použitie aj v menších záhradách alebo predzáhradkách. Listy sú kožovité, kopijovité až eliptické, asi 4–10 cm dlhé, sýto tmavo zelené a lesklé, vďaka čomu pôsobí ker upravene po celý rok. Na koncoch výhonov sa koncom mája av júni objavujú husté, široké chocholíky kvetov s priemerom až okolo 4 cm. Tuhé ružové puky sa postupne otvárajú do takmer bielych, plytkých kvetov s výrazným vínovo červeným prstencom drobných škvŕn pod okrajom koruny. Kvitnutie nadväzuje na jarnú vlnu rododendronov a azaliek a predlžuje obdobie atraktivity vresovísk a kyslomilných výsadieb. 'Ginkona' vyniká práve kontrastom medzi tmavým olistením a svetlými kvetmi, preto sa dobre uplatňuje ako menšia solitéra aj ako súčasť skupinových výsadieb. Hodí sa do kombinácií s rododendrony, vresmi a tieňomilnými trávami či papradinami, kde prináša pevnejšiu, stále zelenú kostru výsadby. Rovnako ako ostatné kalmie obsahuje v pletivách toxické látky, a preto patrí medzi jedovaté okrasné kríky; všetky časti rastliny sú pri požití nebezpečné, čo je vhodné zohľadniť v záhradách, kde sa pohybujú malé deti alebo domáce zvieratá.

Pestovanie: Na pestovanie kalmií je dôležitá kyslá, humózna a dobre priepustná pôda s pH približne 4–5,5. Na ťažkých, zamokrených alebo vápnitých pôdach trpia chlorózami i odumieraním koreňov, preto sa kríky vysádzajú do upravenej jamy vyplnenej zmesou rašeliny, listovky a hrubšej kôry. Stanovište má byť polotienisté až svetlý tieň s ochranou pred ostrým poludňajším slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Povrch pôdy je vhodné zakryť mulčom, ktorý obmedzuje výkyvy teplôt a pomáha udržať rovnomernú vlhkosť. Zálievka je pravidelná najmä v prvých rokoch po výsadbe av letných horúčavách, vhodná je mäkká voda bez vysokého obsahu vápnika. Hnojenie sa vykonáva striedmo, špeciálnymi hnojivami pre rododendrony, obvykle raz na jar a prípadne ľahko po odkvitnutí. Rez nie je bežne nutný, po odkvitnutí sa iba odstraňujú zaschnuté kvetenstvá a slabé či poškodené vetvy. Kríky sa vysádzajú na jar alebo na začiatku jesene s rozostupmi okolo 0,8 – 1,0 m, aby mali priestor na postupné rozšírenie. Mrazuvzdornosť sa v našich podmienkach pohybuje približne do −25 °C, mladé rastliny preto ocenia chránené stanovište a zimné mulčovanie okolo koreňového krčku, vo veľmi chladných či veterných polohách aj zimné tienenie čečinou. Pri dodržaní nárokov na pôdu a vlahu sa kalmia odmeňuje pravidelným kvitnutím a stálezeleným olistením, ktoré po mnoho rokov dopĺňa vresoviskové a polotienisté partie záhrady.

Autor: Nikol | Revízia: 9.12.2025