Mákovec snežnobiely - Eomecon chionantha

Podrobný popis

Mákovec snežnobiely - oddenkatá trvalka z východnej Číny, kde rastie na okrajoch horských lesov a pri vodných tokoch v humóznej, stále mierne vlhkej pôde. Do európskych záhrad sa dostala koncom 19. storočia prostredníctvom botanických záhrad. Vytvára prízemnú ružicu veľkých, obličkovitých až srdcovitých listov na dlhých stopkách, zvyčajne 10 – 20 cm širokých, so zvlneným okrajom a jemne oinovateným zeleným povrchom. Na jar, najčastejšie od apríla do júna, vyrastajú 30 – 50 cm vysoké stonky s 1 – 5 jednoduchými kvetmi. Kvety pripomínajú mak, majú biele korunné lístky a výrazné žlté tyčinky, v teplejších dňoch ich vyhľadávajú prvé opeľovače. Rastlina po poranení roní oranžové mlieko typické pre makovité a nie je určená na konzumáciu. V záhone pôsobí ako pokojná biela bodka nad zelenou plochou listov a dobre sa kombinuje s funkiami, papraďami, heucherami a jarnými cibuľovinami. Po odkvitnutí sa tvoria úzke tobolky, ktoré dozrievajú v lete, v poraste však býva hlavným efektom kontrast bielych kvetov a veľkých listov. Vo vlhkejších a miernych zimách môžu listy čiastočne pretrvať, v bežných podmienkach SR rastlina zaťahuje a znovu raší na jar. Charakterom pripomína príbuznú krvavku kanadskú, ale vytvára plošnejší, kobercový porast.

Pestovanie: Vyžaduje polotieň až tieň, prípadne slnko iba pri trvale vlhšej pôde a bez letného prehrievania koreňov. Ideálna je humózna, priepustná zem s prímesou listovky, pH približne 5,5 – 7,0, bez dlhodobého zamokrenia. Výsadba sa vykonáva na jar od marca do mája alebo na jeseň v septembri a októbri; korene sú plytké a ocenia mulč z lístia či kompostu, ktorý drží vlahu. Rozostup medzi rastlinami býva 40 – 50 cm, čo zodpovedá zhruba 4 – 6 rastlinám na m², v priaznivých podmienkach sa porast postupne rozrastá podzemkami a môže byť potrebné okrajové obmedzenie. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku a v suchých obdobiach, prihnojenie stačí ľahké jarné pridanie kompostu. Kvitnutie sa po dobrom zakorenení opakuje pravidelne, listy zostávajú dekoratívne do jesene. Mrazuvzdornosť vyzretých porastov je na chránenom mieste zvyčajne okolo -20 °C, mladé výsadby môžu v holomrazoch namŕzať, preto je vhodný zimný kryt lístím alebo čečinou. Z chorôb sa zvyčajne nevyskytuje nič zásadné, na rašiace listy môžu ísť slimáky. Pestovanie v nádobe je možné vo väčšom kvetináči s drenážou, s pravidelnou zálievkou a zimnou ochranou koreňového balu. Porast sa obnovuje delením podzemkov na jar, pri presádzaní sa odporúča pracovať s celými kusmi koreňového krčku. Na ťažkých ílovitých pôdach pomáha vyvýšené miesto a prímes štrku, aby korene v zime nestáli vo vode.

Autor: Nikol | Revízia: 10. 2. 2026