Mak východný 'Turkenlouis' - Papaver orientale 'Turkenlouis' Papaver orientale 'Turkenlouis'

Podrobný popis

Mak východný 'Turkenlouis' - neprehliadnuteľná, robustná trvalka, ktorá patrí k najvýraznejším solitérnym rastlinám neskorej jari. Rastlina rastie v prízemných ružiciach hlboko laločnatých, silno chlpatých, šedozelených listov, z ktorých v dospelosti vyrastajú pevné stonky dosahujúce výšku 60 až 80 cm. Je plne mrazuvzdorný a na záhonoch spoľahlivo vydrží po mnoho rokov. Rastlina je pokrytá tuhými štetinatými chlpmi. Celá rastlina obsahuje mliečnu šťavu s obsahom alkaloidov a je pri požití toxická, šťava môže dráždiť pokožku. Hlavný estetický prínos kultivaru spočíva v exotickom vzhľade a dramatickej textúre kvetov. V priebehu mája a júna kvitne obrími, miskovitými kvetmi, ktorých okvetné lístky majú jasne ohnivo červenú až šarlátovú farbu s hlboko strapkatými (strihanými) okrajmi. Stred kvetu zdobí zamatovo čierny terč obklopený tmavými tyčinkami. Kvety sú v jarných mesiacoch cenným zdrojom peľu pre včely a čmeliaky. Je ideálny do zmiešaných trvalkových záhonov, vidieckych záhrad a stepných expozícií. Po odkvitnutí nadzemná časť rastliny sťahuje sa (zaťahuje sa do koreňov), preto je vhodné ho v záhone kombinovať s letnými trvalkami.

Pestovanie: V podmienkach SR sa darí na plnom slnku a v závetrí, kde stonky lepšie držia. Najvhodnejšia je hlbšia, priepustná pôda bez dlhodobého zamokrenia, často hlinitopiesočnatá až hlinitá, s pH približne 6,5–7,5 a s dostatkom organickej hmoty, ale bez prehnojovania dusíkom. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe a pri jarnom raste, v čase letného zatiahnutia sa uplatní skôr suchší režim. Hnojenie sa obvykle obmedzuje na jarný prídavok kompostu alebo vyváženého hnojiva, aby stonky nezmäkli. Odkvitnuté stonky sa odstraňujú pri báze listovej ružice, čím sa udržuje čistý vzhľad záhona a rastlina sa lepšie pripraví na jesenné obrastanie. Vyzreté trsy sú mrazuvzdorné zhruba do -30 až -34 °C, mladé výsadby ocenia v prvej zime ľahký suchý mulč. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája alebo v septembri až októbri, aby dobre zakorenili. S ohľadom na šírku trsu 0,5–0,7 m sa používa rozostup približne 50–70 cm, čo zodpovedá asi 2–3 rastlinám na m². Najčastejšie ťažkostí býva múčnatka pri zahustených výsadbách a hniloby koreňov v ťažkej, trvalo mokrej pôde, preto pomáha vzdušné stanovište a drenáž. V nádobách sa uplatní len vo väčších kvetináčoch s minerálne priepustným substrátom, pretože koreň je krehký a presádzanie znáša horšie.

Autor: Lucie | Revízia: 20.5. 2026