Mak východný 'Beauty of Livermere' Papaver orientale 'Beauty of Livermere'

Podrobný popis

Mak východný 'Beauty of Livermere' - je jedným z najobľúbenejších, majestátnych kultivarov trvácneho maku, ktorý je známy svojou hlbokou, tmavou farbou a robustným rastom. Rastlina vytvára bohaté prízemné ružice z hrubo laločnatých, silne chlpatých, sivozelených listov. V čase kvitnutia vyháňa silné, vzpriamené stonky, ktoré v dospelosti dosahujú výšku 80 až 100 cm, čo z tohto kultivaru robí jedného z najvyšších zástupcov svojho druhu. Je úplne mrazuvzdorný. Celá rastlina je pokrytá tuhými chĺpkami. Pri poranení roní mliečnu šťavu, ktorá obsahuje alkaloidy a pri požití je toxická. Hlavný estetický prínos spočíva v obrovskej veľkosti kvetov a ich sýtej, dramatickej farbe. V priebehu mája a júna sa na koncoch stoniek otvárajú masívne, miskovité kvety s priemerom až 15 cm. Okvetné lístky majú hladký okraj a nesú hlboký, krvavo až tmavočervený odtieň s výraznou čiernou zamatovou škvrnou na báze každého lístka, ktorú obklopuje hustý veniec tmavých tyčiniek. Je to ideálna dominanta do zmiešaných trvalkových záhonov, vidieckych záhrad a stepných výsadieb. Po odkvitnutí v priebehu leta nadzemná časť rastliny úplne zatiahne (listy uschnú a rastlina sa stiahne do koreňov), preto je vhodné kombinovať ho v záhone s letnými alebo jesennými trvalkami, ktoré prázdne miesto v lete esteticky zakryjú.

Pestovanie: V podmienkach Slovenska sa mu darí na plnom slnku a v závetrí, kde stonky lepšie držia. Najvhodnejšia je hlbšia, priepustná pôda bez dlhodobého zamokrenia, často hlinitopiesočnatá až hlinitá, s pH približne 6,5–7,5 a s dostatkom organickej hmoty, ale bez prehnojenia dusíkom. Zalievanie je dôležité najmä po výsadbe a počas jarného rastu, v čase letného zatiahnutia sa uplatní skôr suchší režim. Hnojenie sa zvyčajne obmedzuje na jarné pridanie kompostu alebo vyváženého hnojiva, aby stonky nezmäkli. Odkvitnuté stonky sa odstraňujú pri báze listovej ružice, čím sa udržiava čistý vzhľad záhona a rastlina sa lepšie pripraví na jesenné obrastanie. Vyzreté trsy sú mrazuvzdorné približne do -30 až -34 °C, mladé výsadby ocenia v prvej zime ľahký suchý mulč. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája alebo v septembri až októbri, aby dobre zakorenili. Vzhľadom na šírku trsu 0,5–0,7 m sa používa rozostup približne 50–70 cm, čo zodpovedá asi 2–3 rastlinám na m². Najčastejším problémom býva múčnatka pri zahustených výsadbách a hniloba koreňov v ťažkej, trvalo mokrej pôde, preto pomáha vzdušné stanovište a drenáž. V nádobách sa uplatní len vo väčších kvetináčoch s minerálne priepustným substrátom, pretože koreň je krehký a presádzanie znáša horšie.

Autor: Lucie | Revízia: 20.5. 2026