Lúbinec omejolistý 'Seattle'

Podrobný popis

Lúbinec omejolistý 'Seattle' - patrí medzi popínavé liany pôvodom z východnej Ázie, kde rastie v lesných okrajoch a na svetlých stráňach. Tento kultivar je cenený pre veľmi jemne členené, hlboko delené listy pripomínajúce koniklecové tvary. V plnej vegetácii vytvára ľahkú, vzdušnú plochu zelene, ktorá sa pohybuje pri vetre a dodáva výsadbám živý charakter. Listy dosahujú 6-10 cm, sú čerstvo zelené a na jeseň sa farbia do žlta. Rast je svižný, výhony každoročne predlžujú o 1-2 m a celková výška je potom okolo 4-6 m, šírka podľa konštrukcie, môže byť aj cez 3 m. Kvety sa objavujú v júni a júli v drobných, nenápadných latách, na jeseň sa môžu tvoriť drobné tmavé bobule, ktoré dekoratívne dopĺňajú olistenie. Rastlina nemá prísavné doštičky, opora je teda nutná. V kompozíciách sa uplatňuje tam, kde je žiaduca subtílna, jemná štruktúra - na pergolách, drevených plotoch aj pri starších stromoch, ktorých kmene opticky zmäkčuje. Vďaka ľahkému vzhľadu sa hodí do prírodných, moderných aj ázijsky ladených záhrad. Možno ju kombinovať s okrasnými trávami, tavoľníkmi alebo tieňomilnými papradinami, ktoré zvýraznia jej členité listy. Pre vtáctvo predstavujú bobule drobný zdroj potravy, človekom sa nekonzumujú.

Pestovanie: Na pestovanie v našich podmienkach je vhodné slnečné až polotienisté stanovište, v teplejších oblastiach znesie aj ľahký tieň, pričom v plnšom svetle tvorí hustejšie olistenie a lepšie vyzrieva drevo. Ideálna je chránená mikroklíma pri stene alebo pergole, ale v miernejších polohách dobre prosperuje aj na otvorenejších miestach. Uprednostňuje hlbšiu, humóznu, stredne živnú pôdu, ktorá je dobre priepustná a mierne vlhká, bez dlhodobého zamokrenia. Vhodné je mierne kyslé až neutrálne pH v rozmedzí približne 6,0-7,5. Pri výsadbe sa odporúča jamka prekyprená a obohatená kompostom, aby sa korene ľahko rozrastali do okolia. Rastliny sa vysádzajú od marca do mája alebo od septembra do októbra, u kontajnerových jedincov podľa počasia v celej bezmrazovej dobe. Pre rovnomerné zapojenie porastu sa volia rozostupy okolo 1,5-2 m podľa veľkosti konštrukcie. Už pri výsadbe je dôležité počítať s pevnou oporou, ku ktorej sa výhony postupne privádzajú a zľahka priväzujú, pokiaľ sa samostatne nechytia úponky. V prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe je kľúčová pravidelnejšia zálievka, najmä v letných suchých obdobiach, aby rastlina dobre zakorenila a vytvorila silnú kostru výhonov. Po zakorenení znáša prechodné sucho pomerne dobre, najmä ak je pôda zamulčovaná vrstvou kôry alebo štiepky, ktorá obmedzuje výpar a zlepšuje mikroklímu koreňov. Hnojenie býva dostačujúcou formou kompostu alebo organického hnojiva raz ročne na jar, vo výživovo chudobných pôdach je možné doplniť hnojivo pre okrasné dreviny. Rez nie je zložitý, vykonáva sa podľa potreby na jar alebo po hlavnej vlne rastu. Odstraňujú sa suché, namrznuté a slabé výhony, prehustené miesta sa presvetľujú a príliš dlhé šľahúne sa skracujú tak, aby sa udržala požadovaná výška a šírka porastu. Mrazuvzdornosť sa v európskych podmienkach pohybuje zhruba do -23 až -25 °C. V chladnejších polohách prospieva zimné mulčovanie koreňového priestoru a výsadba na chránenejšie miesto. Mladé rastliny môžu v mimoriadne tuhej zime čiastočne namrznúť, z dobre vyzretej bázy však obvykle znovu obrazia. Z chorôb a škodcov sa objavujú len jednotlivé prípady napadnutia voškami alebo múčnatkami pri dlhodobom strese, všeobecne sa jedná o odolnú, dlhovekú popínavú drevinu vhodnú aj pre začínajúcich pestovateľov, ktorí potrebujú rýchlo a trvalo ozeleniť zvislé plochy.

Autor: Jana | Revize: 3.12. 2025