Lomikameň zimmeteri - Saxifraga x zimmeteri

Podrobný popis

Lomikameň zimmeteri - vždyzelená vankúšová trvalka pre alpina, uvádzaná už v 19. storočí. V botanických databázach je vedená ako hybrid, ktorý bol popísaný z kríženia Saxifraga marginata × Saxifraga scardica, teda druhov z vysokohorských sutí a skalných puklín s rýchlym odtokom vody a častou prímesou vápenca. Tvoria prízemné ružice tmavo zelených, kožovitých listov, ktoré sa tesne skladajú do kompaktného bochníka a držia farbu aj v zime. Vankúš sa rozširuje pomaly, preto sa hodí aj do menších skaliek a korýt, kde vynikne čistá geometria ružíc. V slovenských podmienkach dorastá obvykle 10–15 cm na výšku a časom vytvára nízky trs vhodný na okraje štrkových záhonov a do škár suchých múrikov. Od apríla do júna sa nad ružicami objavujú krátke kvetné lodyhy s drobnými bielymi kvetmi, spravidla s piatimi okvetnými lístkami, ktoré navštevujú prví drobní opeľovači. V kompozícii dobre ladí s netraskami, taričkami, rozchodníkmi a materinou dúškou, prípadne s hladšími rozetami Saxifraga paniculata, kde sa strieda jemná a výraznejšia štruktúra kameňa. Po odkvitnutí zostáva vankúš dekoratívny vďaka stálezeleným ružiciam, ktoré vytvárajú nízky, kompaktný koberec bez potreby pravidelného zásahu.

Pestovanie: Vyžaduje stanovište s plným slnkom až ľahkým polotieňom a predovšetkým výbornú drenáž, pretože zimná vlhkosť býva častejšou príčinou strát ako mráz. Vhodná je chudobná, minerálna pôda so štrkom a kamenivom, ideálne neutrálna až slabo zásaditá pH 6,5-7,8. Pri ťažších pôdach sa do výsadbovej jamky pridáva hrubý piesok a drvina a povrch sa často kryje štrkovým mulčom, ktorý obmedzuje znečistenie ružice a znižuje riziko uhnívania krčku. Dôležité je aj prúdenie vzduchu, preto sa rastlina neumiestňuje do zapadaných kútov s dlhou snehovou pokrývkou. Sadenice sa po výsadbe obvykle rýchlo ujímajú, zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe a počas dlhého letného sucha, následne rastlina znáša suchší režim. Hnojenie sa drží striedme, vhodnejšie sú malé dávky na jar a po odkvitnutí, aby pletivá dobre vyzrievali. Na jar sa odstraňujú poškodené listy a po odkvitnutí je možné skrátiť stvoly, ružica potom zostáva kompaktná a pri minimálnom rušení býva dlhoveká. Pestovanie v nádobe je možné, pokiaľ je použitá drenážna vrstva a minerálny substrát s podielom drviny, v zime je dôležité chrániť nádobu pred dlhodobým dažďom. Výsadba je vhodná od marca do októbra pri nezamrznutej pôde. Pri rozostupoch 20–25 cm sa počíta približne 16–20 rastlín na m². Mrazuvzdornosť sa v záhradných podmienkach bežne pohybuje okolo -30 °C, najčastejším problémom býva hniloba pri premokrení, ojedinele sa objavujú vošky na kvetných stvoloch alebo poškodenie slimákov. Najmä v daždivých zimách.

Autor: Nikol | Revízia: 8.1. 2026