Lomikameň metlinatý 'Lutea' - Saxifraga paniculata 'Lutea'

Podrobný popis

Lomikameň metlinatý 'Lutea' - trsnatá trvalka, ktorá patrí do skupiny rozetových lomikameňov viazaných na skaly a sute s obsahom vápenca. V prírode sa druh Saxifraga paniculata vyskytuje v horských oblastiach Európy a Kaukazu aj v Severnej Amerike, v úzkych štrbinách, kde voda rýchlo odteká. Kultivar 'Lutea' je žltokvetá forma, ktorá si zachováva striebristý vzhľad ružíc. Listy sú kožovité, obkopinaté, jemne zubaté a na okrajoch sa môžu tvoriť svetlé vápenité inkrustácie, vďaka ktorým pôsobí trs čisto a „kamenne“ aj mimo doby kvetu. Ružice mávajú 3–5 cm na výšku a postupne vytvárajú nízke vankúše zhruba 25–35 cm široké. V máji a júni vyrastajú nad listami priame kvetné lodyhy 10–15 cm, ktoré nesú latovité kvetenstvo drobných, svetlo žltých kvetov. Kvet navštevujú drobní opeľovači a rastlina sa uplatňuje vo vápencových skalkách, škárach suchých múrikov av kamenných korytoch, kde ladí s netraskami, rozchodníkmi a materinou dúškou. U rozetových lomikameňov sa jednotlivé ružice po niekoľkých rokoch môžu vyčerpať, trs však obnovujú mladé ružice na krátkych výbežkoch.

Pestovanie: Vyžaduje stanovište s plným slnkom až ľahkým polotieňom a predovšetkým výbornú drenáž, pretože zimná vlhkosť býva častejšou príčinou strát ako mráz. Vhodná je chudobná, minerálna pôda so štrkom a kamenivom, ideálne neutrálna až slabo zásaditá pH 6,5-7,8. Pri ťažších pôdach sa do výsadbovej jamky pridáva hrubý piesok a drvina a povrch sa často kryje štrkovým mulčom, ktorý obmedzuje znečistenie ružice a znižuje riziko uhnívania krčku. Dôležité je aj prúdenie vzduchu, preto sa rastlina neumiestňuje do zapadaných kútov s dlhou snehovou pokrývkou. Sadenice sa po výsadbe obvykle rýchlo ujímajú, zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe a počas dlhého letného sucha, následne rastlina znáša suchší režim. Hnojenie sa drží striedme, vhodnejšie sú malé dávky na jar a po odkvitnutí, aby pletivá dobre vyzrievali. Na jar sa odstraňujú poškodené listy a po odkvitnutí je možné skrátiť stvoly, ružica potom zostáva kompaktná a pri minimálnom rušení býva dlhoveká. Pestovanie v nádobe je možné, pokiaľ je použitá drenážna vrstva a minerálny substrát s podielom drviny, v zime je dôležité chrániť nádobu pred dlhodobým dažďom. Výsadba je vhodná od marca do októbra pri nezamrznutej pôde. Pri rozostupoch 20–25 cm sa počíta približne 16–20 rastlín na m². Mrazuvzdornosť sa v záhradných podmienkach bežne pohybuje okolo -30 °C, najčastejším problémom býva hniloba pri premokrení, ojedinele sa objavujú vošky na kvetných stvoloch alebo poškodenie slimákov. Najmä v daždivých zimách.

Autor: Nikol | Revízia: 7.1. 2026