Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Trina' - Saxifraga cortusifolia Dancing Pixies 'Trina'

Podrobný popis

Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Trina' - základný druh vytvára prízemné ružice okrúhlych až dlanite laločnatých listov, pri kultivare 'Trina' z nich vyrastajú nízke, husté trsy, ktoré v podmienkach strednej Európy dosahujú v čase kvetu výšku približne 20–25 cm a šírky okolo 30–40 cm. Listy sú tmavo zelené až zeleno-purpurové, okrúhle, plytko laločnaté, s jemne zúbkatým okrajom a po väčšinu roka vytvárajú koberec v polotieni. Od neskorého leta, najčastejšie od septembra do novembra, sa nad listovou ružicou dvíhajú jemné červenkasté stonky s voľnými latami hviezdicovitých kvetov. Kvety sú takmer biele uprostred, s ružovým až sýto ružovým lemom okvetných lístkov, pričom jeden až dva lístky bývajú nápadne pretiahnuté a nesúmerne vyčnievajú z kvetu, čo je pre rad Dancing Pixies typické. V plošnej výsadbe pôsobia kvety ako ľahký svetlý závoj nad tmavým listom a poskytujú neskorý nektár včelám a ďalším opeľovačom v čase, keď väčšina trvaliek už nekvitne. Pôvodný druh Saxifraga cortusifolia nie je uvádzaný ako jedovatý ani ako bežne jedlá rastlina. Kultivary série Dancing Pixies, vrátane 'Trina', sa v záhradách využívajú výhradne na okrasné olistenie a kvitnutie. 'Trina' sa dobre uplatní v podraste pod kríkmi, na tienistom okraji skaliek, vo vresoviskových a lesných partiách aj v nádobách na balkón či terasu, kde sprevádza vresy, paprade, dlžichy, bohyšky a tieňomilné trávy a predlžuje sezónu jemnej štruktúry.

Pestovanie: Dáva prednosť umiestnený na tienistých a polotienistých partií záhrady. Rastliny prospievajú v chránenej polohe bez prudkého poludňajšieho slnka, najlepšie na východnej alebo severnej strane budov či pod ľahkým krytom stromov. Vyhovuje im humózna, živná, dobre priepustná pôda s rovnomernou vlhkosťou, pH zhruba 6–7,5. Pôda by nemala vysychať ani byť dlhodobo premokrená, vhodná je vrstva jemného štrku alebo mulča z listovky, ktorá chráni korene pred výkyvmi teplôt a pomáha udržať vlhkosť. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, v chladnejších oblastiach skôr na jar, približné rozostupy 20–25 cm, čo zodpovedá asi 12–16 rastlinám na m² pri plnom pokrytí. V nádobách sa odporúča kvalitný substrát pre trvalky s prímesou kompostu a drobného štrku, nádoba s odtokovým otvorom a pravidelná, ale striedma zálievka. Hnojenie býva mierne, na jar postačí menšia dávka organického hnojiva alebo kompostu.  Mrazuvzdornosť zodpovedá približne krátkodobému poklesu teplôt k −10 °C, vo voľnej pôde v teplejších oblastiach SR rastliny dobre prezimujú pod ľahkým zimným krytom z čečiny či lístia. V nádobách a vo vyšších polohách sa odporúča nádoby na zimu chrániť alebo preniesť do chladného, ​​bezmrazého priestoru. Po odkvitnutí sa môžu odkvitnuté kvetenstvá odstrihnúť a ponechať listové ružice, ktoré zostávajú dekoratívne do zimy. Z chorôb a škodcov sa objavujú vošky, slimáci a predovšetkým larvy lalokonoscov, ktorým prospievajú vlhšie, zatienené stanovištia, pri dlhodobom premokrení hrozí pleseň šedá. Celkovo ide o pomaly prirastajúci, nenáročný druh, pokiaľ je zaistené tienisté stanovište, humózna pôda a zimná ochrana v najchladnejších obdobiach.

Autor: Nikol | Revízia: 26.11.2025