Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Tracey' - Saxifraga cortusifolia Dancing Pixies 'Tracey'

Podrobný popis

Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Tracey' - jesenne kvitnúci kultivar, vychádzajúci z druhu pochádzajúceho z vlhkých, tienistých skál Japonska a Kórejského polostrova, kde rastie v chladnejšej, horskej klíme. Základný druh Saxifraga cortusifolia vytvára prízemné ružice okrúhlych až dlanite laločnatých listov, ktoré v kultivare 'Tracey' formujú nízke, husté trsy. V podmienkach strednej Európy dosahujú rastliny v čase kvetu výšku približne 20–25 cm a šírky okolo 30–35 cm. Listy sú stredne až tmavo zelené, okrúhle, plytko laločnaté, s jemne zúbkatým okrajom a tvoria po väčšinu roka koberec v polotieni. Od októbra do novembra sa nad listovou ružicou dvíhajú štíhle, červenkasté stonky nesúce voľné laty hviezdicovitých kvetov. Kvety sú krémovo biele až ľahko žltkasté so žltým stredom a typicky predĺženým spodným okvetným lístkom, ktorý je pre tento druh charakteristický. V plošnej výsadbe pôsobia kvety ako ľahký, svetlý závoj nad sýto zeleným listom a poskytujú neskorý nektár včelám a ďalším opeľovačom v období, keď mnoho iných trvaliek už nekvitne. Pôvodný druh Saxifraga cortusifolia nie je v literatúre uvádzaný ako jedovatý a nepoužíva sa ako jedlá rastlina. Kultivary série Dancing Pixies, vrátane 'Tracey', sa v záhradách uplatňujú výhradne ako okrasné trvalky pre tienisté stanovištia. 'Tracey' sa hodí do podrastu pod kríky, na tienistý okraj skaliek, do vresoviskových a lesných partií i do nádob na balkón či terasu, kde dopĺňa vresy, paprade, dlžuchy, bohyšky a tieňomilné trávy a predlžuje sezónu jemnej štruktúry výsadby.

Pestovanie: Dáva prednosť umiestnený na tienistých a polotienistých partií záhrady. Rastliny prospievajú v chránenej polohe bez prudkého poludňajšieho slnka, najlepšie na východnej alebo severnej strane budov či pod ľahkým krytom stromov. Vyhovuje im humózna, živná, dobre priepustná pôda s rovnomernou vlhkosťou, pH zhruba 6–7,5. Pôda by nemala vysychať ani byť dlhodobo premokrená, vhodná je vrstva jemného štrku alebo mulča z listovky, ktorá chráni korene pred výkyvmi teplôt a pomáha udržať vlhkosť. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, v chladnejších oblastiach skôr na jar, približné rozostupy 20–25 cm, čo zodpovedá asi 12–16 rastlinám na m² pri plnom pokrytí. V nádobách sa odporúča kvalitný substrát pre trvalky s prímesou kompostu a drobného štrku, nádoba s odtokovým otvorom a pravidelná, ale striedma zálievka. Hnojenie býva mierne, na jar postačí menšia dávka organického hnojiva alebo kompostu.  Mrazuvzdornosť zodpovedá približne krátkodobému poklesu teplôt k −10 °C, vo voľnej pôde v teplejších oblastiach SR rastliny dobre prezimujú pod ľahkým zimným krytom z čečiny či lístia. V nádobách a vo vyšších polohách sa odporúča nádoby na zimu chrániť alebo preniesť do chladného, ​​bezmrazého priestoru. Po odkvitnutí sa môžu odkvitnuté kvetenstvá odstrihnúť a ponechať listové ružice, ktoré zostávajú dekoratívne do zimy. Z chorôb a škodcov sa objavujú vošky, slimáci a predovšetkým larvy lalokonoscov, ktorým prospievajú vlhšie, zatienené stanovištia, pri dlhodobom premokrení hrozí pleseň šedá. Celkovo ide o pomaly prirastajúci, nenáročný druh, pokiaľ je zaistené tienisté stanovište, humózna pôda a zimná ochrana v najchladnejších obdobiach.

Autor: Nikol | Revízia: 26.11.2025