Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Toni' - Saxifraga cortusifolia Dancing Pixies 'Toni'

Podrobný popis

Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Toni' - kultivar 'Toni' patrí do série Dancing Pixies, ktorá vychádza z prirodzených lesných stanovíšť východnej Ázie, kde pôvodný druh rastie vo vlhkom tieni skál a pozdĺž potokov. Kultivar 'Toni' vytvára nízke, husté, trsnaté porasty vysoké pri kvete asi 20-25 cm a široké približne 25-30 cm. Z prízemných ružíc vyrastajú okrúhle až dlanite laločnaté listy s priemerom okolo 5–8 cm, tmavo zelené až olivové, s purpurovým nádychom, ktorý sa na jeseň zvýrazňuje. Olistenie je polostálozelené, takže aj mimo doby kvetu pôsobí ako nízky koberec v polotieni. Od augusta do novembra sa nad listami objavujú tenké červenkasté stonky nesúce jemné laty hviezdicovitých kvetov. Kvety sú svetlo ružové s tmavším ružovým lemom a žltým stredom, so spodným okvetným lístkom nápadne predĺženým. V plošnej výsadbe vytvárajú nad tmavým listom ľahký ružový závoj a poskytujú nektár včelám a ďalším opeľovačom, keď mnoho iných trvaliek už nekvitne. Druh Saxifraga cortusifolia nie je považovaný za jedovatý, v záhradách sa však kultivar 'Toni' využíva predovšetkým na okrasné olistenie a neskoré kvitnutie. V kompozíciách sa uplatní v podraste pod kríkmi, na tienistom okraji skaliek, vo vresoviskových partiách aj v nádobách na balkón či terasu, kde sprevádza vresy, paprade, dlžichy, bohyšky alebo tieňomilné trávy a predlžuje sezónu zaujímavé štruktúry a farieb.

Pestovanie: Dáva prednosť umiestnený na tienistých a polotienistých partií záhrady. Rastliny prospievajú v chránenej polohe bez prudkého poludňajšieho slnka, najlepšie na východnej alebo severnej strane budov či pod ľahkým krytom stromov. Vyhovuje im humózna, živná, dobre priepustná pôda s rovnomernou vlhkosťou, pH zhruba 6–7,5. Pôda by nemala vysychať ani byť dlhodobo premokrená, vhodná je vrstva jemného štrku alebo mulča z listovky, ktorá chráni korene pred výkyvmi teplôt a pomáha udržať vlhkosť. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, v chladnejších oblastiach skôr na jar, približné rozostupy 20–25 cm, čo zodpovedá asi 12–16 rastlinám na m² pri plnom pokrytí. V nádobách sa odporúča kvalitný substrát pre trvalky s prímesou kompostu a drobného štrku, nádoba s odtokovým otvorom a pravidelná, ale striedma zálievka. Hnojenie býva mierne, na jar postačí menšia dávka organického hnojiva alebo kompostu.  Mrazuvzdornosť zodpovedá približne krátkodobému poklesu teplôt k −10 °C, vo voľnej pôde v teplejších oblastiach SR rastliny dobre prezimujú pod ľahkým zimným krytom z čečiny či lístia. V nádobách a vo vyšších polohách sa odporúča nádoby na zimu chrániť alebo preniesť do chladného, ​​bezmrazého priestoru. Po odkvitnutí sa môžu odkvitnuté kvetenstvá odstrihnúť a ponechať listové ružice, ktoré zostávajú dekoratívne do zimy. Z chorôb a škodcov sa objavujú vošky, slimáci a predovšetkým larvy lalokonoscov, ktorým prospievajú vlhšie, zatienené stanovištia, pri dlhodobom premokrení hrozí pleseň šedá. Celkovo ide o pomaly prirastajúci, nenáročný druh, pokiaľ je zaistené tienisté stanovište, humózna pôda a zimná ochrana v najchladnejších obdobiach.

Autor: Nikol | Revízia: 26.11.2025