Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Tinka' - Saxifraga cortusifolia Dancing Pixies 'Tinka'

Podrobný popis

Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Tinka' - z radu Dancing Pixies nadväzuje na lesné stanovište východnej Ázie, kde druh rastie vo vlhkom tieni skál a pozdĺž potokov. Rad Dancing Pixies vyšľachtila nemecká škôlka Heuger ako skupinu jesenne kvitnúcich kultivarov. Rastlina tvorí nízke polostálozelené trsy s prízemnými ružicami okrúhlych, dlanite laločnatých listov s priemerom 7–10 cm. Olistenie je tmavo zelené až olivové s purpurovým nádychom, ktorý sa na jeseň ďalej zvýrazní. V dobe kvetu dorastá trvalka výšky asi 20-25 cm a šírky 25-30 cm. Od augusta do novembra nesie na tenkých, červenkastých stonkách voľné laty hviezdicovitých kvetov v ružových až ružovo purpurových odtieňoch s typicky predĺženým spodným okvetným lístkom. Kvety sú stredne veľké, bez výraznej vône av plošnej výsadbe pôsobia ako jemný ružový závoj nad tmavým listom. Poskytujú neskorý nektár včelám a ďalším opeľovačom, keď väčšina trvaliek už nekvitne. Druh Saxifraga cortusifolia má v literatúre uvádzané jedlé listy, nie je považovaný za jedovatý av prírode rastie na vlhkých tienistých miestach; pri kultivare 'Tinka' sa však v záhradách využívajú predovšetkým okrasné vlastnosti. V záhrade sa dobre uplatní v podraste pod kríkmi, na tienistom okraji skaliek aj v nádobách na balkón či terasu, kde vytvára nízky koberec a jemne prepája výsadbu. Vhodnými partnermi sú vresovce a vresy, tieňomilné paprade, dlžuchy a bohyšky, ktoré doplnia tmavé listy a predĺžia sezónu zaujímavej štruktúry.

Pestovanie: Dáva prednosť umiestnený na tienistých a polotienistých partií záhrady. Rastliny prospievajú v chránenej polohe bez prudkého poludňajšieho slnka, najlepšie na východnej alebo severnej strane budov či pod ľahkým krytom stromov. Vyhovuje im humózna, živná, dobre priepustná pôda s rovnomernou vlhkosťou, pH zhruba 6–7,5. Pôda by nemala vysychať ani byť dlhodobo premokrená, vhodná je vrstva jemného štrku alebo mulča z listovky, ktorá chráni korene pred výkyvmi teplôt a pomáha udržať vlhkosť. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, v chladnejších oblastiach skôr na jar, približné rozostupy 20–25 cm, čo zodpovedá asi 12–16 rastlinám na m² pri plnom pokrytí. V nádobách sa odporúča kvalitný substrát pre trvalky s prímesou kompostu a drobného štrku, nádoba s odtokovým otvorom a pravidelná, ale striedma zálievka. Hnojenie býva mierne, na jar postačí menšia dávka organického hnojiva alebo kompostu.  Mrazuvzdornosť zodpovedá približne krátkodobému poklesu teplôt k −10 °C, vo voľnej pôde v teplejších oblastiach SR rastliny dobre prezimujú pod ľahkým zimným krytom z čečiny či lístia. V nádobách a vo vyšších polohách sa odporúča nádoby na zimu chrániť alebo preniesť do chladného, ​​bezmrazého priestoru. Po odkvitnutí sa môžu odkvitnuté kvetenstvá odstrihnúť a ponechať listové ružice, ktoré zostávajú dekoratívne do zimy. Z chorôb a škodcov sa objavujú vošky, slimáci a predovšetkým larvy lalokonoscov, ktorým prospievajú vlhšie, zatienené stanovištia, pri dlhodobom premokrení hrozí pleseň šedá. Celkovo ide o pomaly prirastajúci, nenáročný druh, pokiaľ je zaistené tienisté stanovište, humózna pôda a zimná ochrana v najchladnejších obdobiach.

Autor: Nikol | Revízia: 26.11.2025