Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Tilda' - Saxifraga cortusifolia Dancing Pixies 'Tilda'

Podrobný popis

Lomikameň cortusifolia Dancing Pixies 'Tilda' - kultivar z čeľade lomikameňovitých, vychádzajúci z druhov rastúcich vo vlhkých, humóznych lesoch východnej Ázie, predovšetkým v Japonsku a Číne, kde lomikamene osídľujú zatienené skaly a svahy s chladnejšou mikroklímou. Séria Dancing Pixies vznikla v Nemecku okolo roku 2020 ako skupina kompaktných, jesenne kvitnúcich kultivarov nesúcich ženské mená začínajúce písmenom T. 'Tilda' predstavuje nežný typ s kvetmi pripomínajúcimi rozkvitnutú jabloň – takmer biele, s jemným ružovým nádychom v púčikoch a na púčikoch žltozeleným stredom. Rastlina vytvára nízke, husté ružice tmavo až olivovo zelených, plytko laločnatých listov, často s purpurovým tónom na rube. Listová ružica máva výšku približne 10–15 cm, v čase kvetu sa stonky dvíhajú do výšky asi 20–25 cm, šírka dospelého trsu sa spravidla pohybuje okolo 25–30 cm. Kvetov je viac v ľahkých, vzdušných latách nad listami, takže v polotieni pôsobí celý trs ako jemný biely závoj. V našich podmienkach kvitne obvykle od septembra do októbra, v teplejších a chránených polohách niekedy od konca augusta až do novembra. V neskorom období roka poskytuje doplnkový zdroj nektáru pre drobné opeľovače. V záhradnej kompozícii sa kultivar uplatňuje ako podsadba pod javory, rododendrony či iné vždyzelené kríky, vhodný je tiež do tienistých skaliek alebo k okrajom ciest v spoločnostiach papradí, dlhov, bohyšiek a tieňomilných tráv. Vďaka kompaktným rozmerom nachádza uplatnenie aj v jesenne vysadených misách a kvetináčoch na terasách a balkónoch, kde zjemňuje výsadbu ľahkým bielym kvetom.

Pestovanie: Dáva prednosť umiestnený na tienistých a polotienistých partií záhrady. Rastliny prospievajú v chránenej polohe bez prudkého poludňajšieho slnka, najlepšie na východnej alebo severnej strane budov či pod ľahkým krytom stromov. Vyhovuje im humózna, živná, dobre priepustná pôda s rovnomernou vlhkosťou, pH zhruba 6–7,5. Pôda by nemala vysychať ani byť dlhodobo premokrená, vhodná je vrstva jemného štrku alebo mulča z listovky, ktorá chráni korene pred výkyvmi teplôt a pomáha udržať vlhkosť. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, v chladnejších oblastiach skôr na jar, približné rozostupy 20–25 cm, čo zodpovedá asi 12–16 rastlinám na m² pri plnom pokrytí. V nádobách sa odporúča kvalitný substrát pre trvalky s prímesou kompostu a drobného štrku, nádoba s odtokovým otvorom a pravidelná, ale striedma zálievka. Hnojenie býva mierne, na jar postačí menšia dávka organického hnojiva alebo kompostu.  Mrazuvzdornosť zodpovedá približne krátkodobému poklesu teplôt k −10 °C, vo voľnej pôde v teplejších oblastiach SR rastliny dobre prezimujú pod ľahkým zimným krytom z čečiny či lístia. V nádobách a vo vyšších polohách sa odporúča nádoby na zimu chrániť alebo preniesť do chladného, ​​bezmrazého priestoru. Po odkvitnutí sa môžu odkvitnuté kvetenstvá odstrihnúť a ponechať listové ružice, ktoré zostávajú dekoratívne do zimy. Z chorôb a škodcov sa objavujú vošky, slimáci a predovšetkým larvy lalokonoscov, ktorým prospievajú vlhšie, zatienené stanovištia, pri dlhodobom premokrení hrozí pleseň šedá. Celkovo ide o pomaly prirastajúci, nenáročný druh, pokiaľ je zaistené tienisté stanovište, humózna pôda a zimná ochrana v najchladnejších obdobiach.

Autor: Nikol | Revízia: 26.11.2025