Lieska 'Webbova'

Podrobný popis

Líska 'Webbova' - čiastočne samosprašná odroda pochádzajúca z Anglicka. Kultivar 'Webbova' je v obchode často uvádzaný aj ako 'Webb's Prize Cob' a patrí k tradičným anglickým výberom z 19. storočia spojeným s menom šľachtiteľa Thomasa Webba. V záhrade vytvára hustý, dobre vetvený ker, ktorý obvykle počas 5–10 rokov dorastá zhruba 2,5–4 m na výšku aj do šírky. Listy sú široko vajcovité až srdcovité, drsnejšie na omak, stredne zelené, na jeseň často žltnú. V predjarí, obvykle vo februári a marci, visí na vetvách žltej až žltohnedej samčej jahňady, zatiaľ čo drobné samičie kvety zostávajú nenápadné a opelenie prebieha vetrom. Plody dozrievajú od septembra, bývajú väčšie, podlhovasto valcovité až sploštené, často v zhlukoch, s veľkým jadrom, ktoré dobre vypĺňa škrupinu. Oriešky sa hodia na priamy konzum, praženie aj do pečenia. Patrí medzi prirodzené zdroje nenasýtených tukov, vitamínu E a minerálnych látok, napríklad horčíka a mangánu. Pre stabilnejšie nasadenie plodov sa často kombinuje s iným kultivarom liesky, napríklad 'Hallská obrovská', 'Barcelonská', 'Lombardská' alebo 'Tonda di Romana'.

Pestovanie: Volíme teplejšie a slnečné stanovište, ideálne v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska znáša aj ľahký polotieň, pre dobré vyzrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je však plné slnko výhodnejšie. Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržujú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH sa pohybuje okolo 6-7, na silne zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast zhoršuje. Výsadba prebieha na jar (marec – apríl) alebo na jeseň (október – november), kedy sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kríky sa umiestňujú približne 3–4 m od seba, pri nižších voľných živých plotoch možno použiť sponu 1–1,5 m. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu je vhodné premulčovať štiepkou či kôrou a zaistiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho. Rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znášajú pokles teplôt približne do -25 až -28 °C, citlivejšie býva len skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy. Ker plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve, preto sa rez zameriava na priebežné omladzovanie a udržanie 6–8 silnejších kostrových výhonov; prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí. Z chorôb a škodcov sa môžu ojedinele objaviť vošky, zobonosky alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej, riziko sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov a podporou prirodzených predátorov. V záhradnej kompozícii sa lieska uplatní ako solitér v úžitkovej časti, v jedlom živom plote alebo v kombinácii s ďalšími ovocnými kríkmi, napríklad muchovníkom, rakytníkom či ríbezľami, kde vytvára stabilnú, dlhovekú kostru výsadby.

Viac na: Návod na pestovanie kríkových lísok

Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026