Lieska obyčajná 'Contorta'

Podrobný popis

Lieska obyčajná 'Contorta' - kultivar bežnej liesky, objavený v polovici 19. storočia ako náhodná mutácia v živom plote v Anglicku. V záhradách mierneho pásma vytvára hustý ker alebo menší strom so široko rozložitou, guľovitou korunou, obvykle 3–4 m vysoký a 3–4 m široký, podľa stanovišťa a rezu. Charakteristické sú silne pokrútené, špirálovito stočené vetvy, ktorých štruktúra vyniká najmä v zimnom období a po reze do vázy. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, na začiatku vegetácie sviežo zelené, neskôr matne stredne zelené, väčšinou mierne zvlnené a čiastočne stočené. Na jeseň sa farbí do žltkastých odtieňov. V zime sú na vetvách viditeľné už nasadené samčie kvetenstvá, ktoré sa od februára do marca predlžujú v previsnutej žltej jahňade s dĺžkou okolo 4–7 cm a vytvárajú výrazný ranný jarný efekt. Samčie jahňady sa na holom dreve uplatnia aj vo floristike, najmä vo väzbách a vencoch. Po opelení, ktoré je prevažne vetrosnubné, dozrieva koncom leta menšie množstvo typických lieskových orieškov, skrytých v potulcovitých obaloch. Oriešky sú jedlé, chuťou zodpovedajú bežnej lieske, obsahujú vysoký podiel rastlinných olejov, bielkovín, vitamínu E a skupiny B a minerálov, napríklad horčíka a fosforu. Uplatňujú sa ako súčasť racionálnej stravy, čerstvej, praženej alebo v pečive a dezertoch. V záhradnej kompozícii sa lieska 'Contorta' používa predovšetkým ako solitér do trávnika, na vstupy či k terase, kde vynikne krútené vetvenie, alebo ako solitérny prvok či v kombinácii s ihličnanmi, japonskými javormi, okrasnými trávami a nižšími kríkmi.

Pestovanie: Volíme teplejšie a slnečné stanovište, ideálne v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska znáša aj ľahký polotieň, pre dobré vyzrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je však plné slnko výhodnejšie. Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržujú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH sa pohybuje okolo 6-7, na silne zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast zhoršuje. Výsadba prebieha na jar (marec – apríl) alebo na jeseň (október – november), kedy sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kríky sa umiestňujú približne 3–4 m od seba, pri nižších voľných živých plotoch možno použiť sponu 1–1,5 m. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu je vhodné premulčovať štiepkou či kôrou a zaistiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho. Rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znášajú pokles teplôt približne do -25 až -28 °C, citlivejšie býva len skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy. Ker plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve, preto sa rez zameriava na priebežné omladzovanie a udržanie 6–8 silnejších kostrových výhonov; prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí. Z chorôb a škodcov sa môžu ojedinele objaviť vošky, zobonosky alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej, riziko sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov a podporou prirodzených predátorov. V záhradnej kompozícii sa lieska uplatní ako solitér v úžitkovej časti, v jedlom živom plote alebo v kombinácii s ďalšími ovocnými kríkmi, napríklad muchovníkom, rakytníkom či ríbezľami, kde vytvára stabilnú, dlhovekú kostru výsadby.

Autor: Nikol | Revízia: 11.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie kríkových liesok

Návod na pěstování keřových lísek