Lieska obyčajná 'Contorta' Corylus avellana 'Contorta'

Podrobný popis

Lieska obyčajná 'Contorta' - kultivar bežnej liesky, objavený v polovici 19. storočia ako náhodná mutácia v živom plote v Anglicku. V záhradách mierneho pásma vytvára hustý ker alebo menší strom so široko rozložitou, guľovitou korunou, zvyčajne 3–4 m vysoký a 3–4 m široký, v závislosti od stanovišťa a rezu. Charakteristické sú silno pokrútené, špirálovito stočené konáre, ktorých štruktúra vyniká najmä v zimnom období a po narezaní do vázy. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, na začiatku vegetácie sviežo zelené, neskôr matne stredne zelené, väčšinou mierne zvlnené a čiastočne stočené. Na jeseň sa sfarbujú do žltkastých odtieňov. V zime sú na konároch viditeľné už založené samčie súkvetia, ktoré sa od februára do marca predlžujú na previsnuté žlté jahňady s dĺžkou okolo 4–7 cm a vytvárajú výrazný skorojarný efekt. Samčie jahňady sa na holom dreve uplatnia aj vo floristike, najmä vo väzbách a vencoch. Po opelení, ktoré je prevažne vetrom, dozrieva koncom leta menšie množstvo typických lieskových orieškov ukrytých v tulcovitých obaloch. Oriešky sú jedlé, chuťou zodpovedajú bežnej lieske, obsahujú vysoký podiel rastlinných olejov, bielkovín, vitamínu E a skupiny B a minerálov, napríklad horčíka a fosforu. Uplatňujú sa ako súčasť racionálnej stravy, čerstvé, pražené alebo v pečive a dezertoch. V záhradnej kompozícii sa lieska 'Contorta' používa predovšetkým ako solitér do trávnika, k vstupom či k terase, kde vynikne krútené vetvenie, alebo ako solitérny prvok či v kombinácii s ihličnanmi, japonskými javormi, okrasnými trávami a nižšími krami.

Pestovanie: Odporúča sa teplejšie a slnečné stanovište, ideálne v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska znáša aj ľahký polotieň, pre dobré dozrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je však plné slnko výhodnejšie. Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržiavajú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH sa pohybuje okolo 6–7, na silno zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast zhoršuje. Výsadba prebieha na jar (marec–apríl) alebo na jeseň (október–november), keď sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kry sa umiestňujú približne 3–4 m od seba, pri nižších voľných živých plotoch možno použiť spon 1–1,5 m. Po výsadbe je vhodné zapracovať do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu je vhodné namulčovať štiepkou či kôrou a zabezpečiť pravidelnú zálievku počas prvých dvoch sezón. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho. Rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znášajú pokles teplôt približne do −25 až −28 °C, citlivejšie býva len skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy. Ker plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve, preto sa rez zameriava na priebežné zmladzovanie a udržanie 6–8 silnejších kostrových výhonov, prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí. Z chorôb a škodcov sa môžu ojedinele objaviť vošky, nosánikovce alebo napadnutie plodov larvami nosánika lieskového, riziko sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov a podporou prirodzených predátorov. V záhradnej kompozícii sa lieska uplatní ako solitér v úžitkovej časti, v jedlom živom plote alebo v kombinácii s ďalšími ovocnými krami, napríklad muchovníkom, rakytníkom či ríbezľami, kde vytvára stabilnú, dlhoveká kostru výsadby.

Autor: Nikol | Revízia: 11.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie kríkových liesok