Lieska 'Lombardská červená'

Podrobný popis

Lieska 'Lombardská červená' - v záhradnej praxi radí k okrasným červenolistým formám liesky, často uvádzaným aj ako Corylus maxima 'Purpurea'. Pôvod kultivaru nadväzuje na pestované „lombardské“ liesky z oblasti severného Talianska, odkiaľ sa filberty rozšírili do európskych záhrad. Ide o viackmenný ker až malý strom, ktorý v dospelosti obvykle dorastá zhruba 3–5 m výšky a podobnej šírky a počas niekoľkých rokov vytvára hustejšiu korunu. Najväčšou ozdobou je olistenie: mladé listy pučia bronzovo až vínovo červené, sú široko vajcovité, 6–12 cm dlhé, jemne pílkovité a na svetle sa vyfarbujú najlepšie. V lete môžu čiastočne zozelenať, na jeseň prechádzajú do žltých až teplých hnedastých tónov. Už vo februári až marci sa objavujú dlhé jahňady, ktoré na holých vetvách pôsobia dekoratívne a zároveň poskytujú peľ. Plodom sú jedlé lieskové oriešky v zelenom zákrove, najčastejšie okolo 2 cm, dozrievajúce v našich podmienkach obvykle v septembri. Krík je vhodný ako solitéra, do zmiešaných živých plotov aj k úžitkovej časti záhrady. V kompozícii sa dobre kombinuje s drieňmi, muchovníkmi, kalinami alebo s vyššími trvalkami vo svetlom tóne, napríklad s pakostami, ploštičníkmi či okrasnými trávami, ktoré zvýraznia tmavé listy.

Pestovanie: Volíme teplejšie a slnečné stanovište, ideálne v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska znáša aj ľahký polotieň, pre dobré vyzrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je však plné slnko výhodnejšie. Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržujú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH sa pohybuje okolo 6-7, na silne zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast zhoršuje. Výsadba prebieha na jar (marec – apríl) alebo na jeseň (október – november), kedy sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kríky sa umiestňujú približne 3–4 m od seba, pri nižších voľných živých plotoch možno použiť sponu 1–1,5 m. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu je vhodné premulčovať štiepkou či kôrou a zaistiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho. Rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znášajú pokles teplôt približne do -25 až -28 °C, citlivejšie býva len skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy. Ker plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve, preto sa rez zameriava na priebežné omladzovanie a udržanie 6–8 silnejších kostrových výhonov; prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí. Z chorôb a škodcov sa môžu ojedinele objaviť vošky, zobonosky alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej, riziko sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov a podporou prirodzených predátorov. V záhradnej kompozícii sa lieska uplatní ako solitér v úžitkovej časti, v jedlom živom plote alebo v kombinácii s ďalšími ovocnými kríkmi, napríklad muchovníkom, rakytníkom či ríbezľami, kde vytvára stabilnú, dlhovekú kostru výsadby.

Viac na: Návod na pestovanie kríkových lísok

Autor: Nikol | Revízia: 21.1. 2026