Lieska kríková 'Tonda di Giffoni'

Podrobný popis

Lieska kríková 'Tonda di Giffoni - tradičný taliansky kultivar pochádzajúci z oblasti Kampánie. V našich podmienkach rastie ako stredne bujný ker s výškou približne 3–4 ma široký 2–3 m, časom sa rozširuje pomocou koreňových výmladkov. Vetvy sú pružné, hnedé, pri mladých výhonkoch jemne plstnaté. Listy sú okrúhle vajcovité až široko oválne, srdcovité pri báze, s výraznou žilnatinou a drsným povrchom, na líci sýto zelené, na jeseň žltnú do teplejších odtieňov. Lieska je jednodomá – samčie kvety vytvárajú úzke žltkasté jahňady dlhé asi 3–7 cm, ktoré sa objavujú veľmi skoro na jar, často už vo februári až marci. Samičie kvety sú drobné púčiky s červenými bliznami, skryté v pazuchách púčikov. Opelenie prebieha hlavne vetrom, čiastočná samosprašnosť umožňuje plodenie aj jednotlivé rastliny, pre vysokú a pravidelnú úrodu sa však odporúča prítomnosť ďalšej liesky s obdobnou dobou kvitnutia, napríklad kultivaru 'Barcelonská' alebo iných osvedčených lísok. Oriešky sa tvoria po 3–5 kusoch v zelených, hlboko strihaných obaloch, z ktorých pri dozrievaní čiastočne vystupujú. Plody sú okrúhle, stredne veľké, s tenkou škrupinou, ktorá sa dobre lúska. Zrelosť nastáva v podmienkach teplejších oblastí SR na prelome augusta a septembra, v chladnejších polohách skôr v prvej polovici septembra. Jadrá majú jemne sladkú, plnú chuť s príjemnou orieškovou arómou, dobre sa pražia a držia tvar v cukrárskych výrobkoch. Lieskové oriešky obsahujú vysoký podiel tukov s prevahou nenasýtených mastných kyselín, bielkoviny, vlákninu, vitamín E aj B vitamíny a minerálne látky, napríklad draslík, horčík a železo, preto sa uplatňujú ako výživová zložka pestrej stravy. V kuchyni sa využívajú na priamu konzumáciu, do múčnikov, krémov, domácich orieškových masiel či granoly, po pražení aj ako dekorácia dezertov.

Pestovanie: Volíme teplejšie a slnečné stanovište, ideálne v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska znáša aj ľahký polotieň, pre dobré vyzrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je však plné slnko výhodnejšie. Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržujú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH sa pohybuje okolo 6-7, na silne zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast zhoršuje. Výsadba prebieha na jar (marec – apríl) alebo na jeseň (október – november), kedy sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kríky sa umiestňujú približne 3–4 m od seba, pri nižších voľných živých plotoch možno použiť sponu 1–1,5 m. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu je vhodné premulčovať štiepkou či kôrou a zaistiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho. Rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znášajú pokles teplôt približne do -25 až -28 °C, citlivejšie býva len skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy. Ker plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve, preto sa rez zameriava na priebežné omladzovanie a udržanie 6–8 silnejších kostrových výhonov; prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí.  Z chorôb a škodcov sa môžu ojedinele objaviť vošky, zobonosky alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej, riziko sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov a podporou prirodzených predátorov. V záhradnej kompozícii sa lieska uplatní ako solitér v úžitkovej časti, v jedlom živom plote alebo v kombinácii s ďalšími ovocnými kríkmi, napríklad muchovníkom, rakytníkom či ríbezľami, kde vytvára stabilnú, dlhovekú kostru výsadby.

Autor: Nikol | Revízia: 2.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie kríkových liesok