Lieska 'Panskij' Corylus avellana 'Panskij'

Podrobný popis

Lieska 'Panskij' - ukrajinská veľkoplodá odroda registrovaná na Ukrajine v roku 2020. V tamojšom štátnom registri je vedená ako Panskyi v rámci druhu Corylus maxima, zatiaľ čo v obchodnej ponuke sa môžeme stretnúť aj s označením Corylus avellana 'Panskij'. Držiteľom práv k odrode je ukrajinský šľachtiteľ Ihor Vasylovyč Cybenko. Krík rastie stredne silne až silne, má voľnejšiu, nie príliš hustú korunu a v dospelosti môže dosahovať približne 4–5 m výšky a 3–4 m šírky. Listy sú veľké, až okolo 14 cm dlhé, zelené, eliptické až takmer okrúhle. Kvete skoro na jar, zvyčajne od februára do marca. Samčekveté kvety tvoria previsnuté ihlavce, samičie kvety spoznáme podľa tmavočervených stĺpikov. Odroda nie je spoľahlivo samosprašná, preto je pre dobrý násad vhodné pestovať v okolí ďalšie kompatibilné liesky. Ako opylovače sa uvádzajú napríklad 'Cosford', 'Barcelona' a 'Trapezund'. Orechy sú oválne až protiahnuté oválne, približne 2,5 cm dlhé a ich hmotnosť sa pohybuje okolo 2,5–3,5 g. Jadro je krémové, dobre vyplňuje škrupinu, má jemnú, sladkú a aromatickú chuť. Dozrievanie nastáva približne v polovici septembra. Orechy sú vhodné na priamu konzumáciu, praženie, do pečiva, dezertov a orieškových krémov. Prirodzene obsahujú nenasytené tuky, bielkoviny, vlákninu, vitamín E a minerálne látky.

Pestovanie: Volíme teplejšie a slnečné stanovište, ideálne v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska znáša aj ľahký polotieň, pre dobré vyzrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je však plné slnko výhodnejšie. Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržujú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH sa pohybuje okolo 6-7, na silne zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast zhoršuje. Výsadba prebieha na jar (marec – apríl) alebo na jeseň (október – november), kedy sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kríky sa umiestňujú približne 3–4 m od seba, pri nižších voľných živých plotoch možno použiť sponu 1–1,5 m. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu je vhodné premulčovať štiepkou či kôrou a zaistiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho. Rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znášajú pokles teplôt približne do -25 až -28 °C, citlivejšie býva len skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy. Ker plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve, preto sa rez zameriava na priebežné omladzovanie a udržanie 6–8 silnejších kostrových výhonov; prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí. Z chorôb a škodcov sa môžu ojedinele objaviť vošky, zobonosky alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej, riziko sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov a podporou prirodzených predátorov. V záhradnej kompozícii sa lieska uplatní ako solitér v úžitkovej časti, v jedlom živom plote alebo v kombinácii s ďalšími ovocnými kríkmi, napríklad muchovníkom, rakytníkom či ríbezľami, kde vytvára stabilnú, dlhovekú kostru výsadby.

Viac na: Návod na pestovanie kríkových lísok

Autor: Jana | Revízia: 08.09.2026