Lieska 'Barbakan' Corylus avellana 'Barbakan'

Podrobný popis

Lieska 'Barbakan' - poľská veľkoplodá ovocná odroda spojená so šľachtiteľskou prácou profesora Stanisława Piskornika, ktorý sa dlhodobo venoval výberu a šľachteniu liesok. Rastie ako silnejší, rozložitý opadavý krík a bez pravidelného formovania dosahuje približne 4–5 m výšky a 3–4 m šírky. Zaujímavým znakom odrody je premenlivé zafarbenie listia. Mladé prírastky majú červenavý odtieň, neskôr listy prechádzajú do zelenej farby. Ozdobné sú tiež načervenalé obalové lístky, ktoré môžu byť nápadne väčšie než samotný orech. Lieska kvitne veľmi skoro, zvyčajne od februára do marca. Samčie kvety tvoria previslé jahňady, zatiaľ čo samičie kvety sú nenápadné a prezradia ich drobné červené stigmatá. 'Barbakan' vytvára veľké, mierne kužeľovité orechy s chutným jadrom, ktoré dozrievajú v septembri. Využívajú sa čerstvé, na praženie, do pečiva, dezertov, orechových krémov aj na ďalšie spracovanie. Jadrá lieskových orechov sú prirodzeným zdrojom nenasytených tukov, bielkovín, vlákniny, vitamínu E a minerálnych látok. Liesky sú vetrosnubné a cizosprašné. Pre spoľahlivejšiu násadu a vyššiu úrodu je preto vhodná ďalšia geneticky kompatibilná odroda kvitnúca v rovnakom období. Konkrétna kompatibilita 'Barbakan' s bežnými odrodami nie je spoľahlivo doložená, preto nie je vhodné uvádzať jeden konkrétny opylovač bez overenia pylovej kompatibility.

Pestovanie: Volíme teplejšie a slnečné stanovište, ideálne v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska znáša aj ľahký polotieň, pre dobré vyzrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je však plné slnko výhodnejšie. Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržujú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH sa pohybuje okolo 6-7, na silne zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast zhoršuje. Výsadba prebieha na jar (marec – apríl) alebo na jeseň (október – november), kedy sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kríky sa umiestňujú približne 3–4 m od seba, pri nižších voľných živých plotoch možno použiť sponu 1–1,5 m. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu je vhodné premulčovať štiepkou či kôrou a zaistiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho. Rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znášajú pokles teplôt približne do -25 až -28 °C, citlivejšie býva len skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy. Ker plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve, preto sa rez zameriava na priebežné omladzovanie a udržanie 6–8 silnejších kostrových výhonov; prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí. Z chorôb a škodcov sa môžu ojedinele objaviť vošky, zobonosky alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej, riziko sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov a podporou prirodzených predátorov. V záhradnej kompozícii sa lieska uplatní ako solitér v úžitkovej časti, v jedlom živom plote alebo v kombinácii s ďalšími ovocnými kríkmi, napríklad muchovníkom, rakytníkom či ríbezľami, kde vytvára stabilnú, dlhovekú kostru výsadby.

Viac na: Návod na pestovanie kríkových lísok

Autor: Jana | Revízia: 08.09.2026