Líčidlo jedlé - Phytolacca acinosa Phytolacca acinosa

Podrobný popis

Líčidlo jedlé - vytrvalá trvalka pôvodom z juhovýchodnej a východnej Ázie, v Európe miestami splaňuje a je doložené aj v slovenskej krajine. Z podzemného zásobného koreňa každoročne vyrastajú dužinaté, pozdĺžne ryhované lodyhy, obvykle 0,5–2 m vysoké a 0,8–1 m široké, so široko vajcovitými až eliptickými listami dlhými zhruba 10–30 cm. Od júla do septembra sa na vrcholoch výhonov objavuje priame hrozno s husto nahlúčenými kvetmi. Okvetné lístky sú biele až žltkasto zelené, prašníky môžu byť ružovkasté, kvetenstvo navštevuje hmyz. Po odkvitnutí sa postupne vyvíja súplodie 8 modročiernych kôstkovičiek s tenkým dužnatým oplodím, ktoré tvarom pripomína stlačenú černicu. Plody sa tradične využívajú ako farbivo napríklad do likérov, zároveň je vhodné počítať s obsahom saponínov a ďalších dráždivých látok v rôznych častiach rastliny as rizikom zámeny s líčidlom americkým (Phytolacca americana), ktoré býva výraznejšie toxické. V kompozícii sa uplatní ako výrazné pozadie pre vysoké trvalky, okrasné trávy a neskoré astry, kde pridá zvislú štruktúru, širokú listovú plochu a jesenný kontrast medzi listom a tmavými plodmi.

Pestovanie: Na pestovanie Phytolacca acinosa sa osvedčujú teplejšie, chránené stanovištia na plnom slnku až v polotieni, ideálne mimo veterných prievanov. Vyhovuje jej živná pôda s dobrou vlahovou kapacitou a drenážou, pH približne 6,0–7,5, dlhodobé premokrenie znižuje vitalitu koreňov. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, po ujatí znesú aj krátke suchá, v horúcich rokoch však prospieva pravidelná zálievka a mulč z kompostu či štiepky. Na jar sa uplatní prihnojenie kompostom alebo vyzretým hnojom, u chudobnejších pôd sa pridáva pomaly rozpustné organické hnojivo. Nadzemná časť na jeseň zasychá a obvykle sa zrezáva k zemi, pučanie býva na jar neskoršie. V podmienkach SR prezimuje vonku, vyzreté rastliny obvykle znášajú približne -20 °C, mladé výhony môžu poškodiť neskoré mrazy, preto pomáha jarný mulč. Kvôli možnosti samovýsevu a šíreniu vtákmi sa hodí odstránenie plodenstva, pokiaľ nie je žiaduca naturalizácia. Odporúčaný rozostup pri výsadbe je 80–100 cm, čo zodpovedá zhruba 1 rastline na 1 m². Choroby bývajú skôr výnimočné, na mladých výhonkoch sa môžu objaviť slimáci av suchých obdobiach vošky. V nádobe sa pestuje len dočasne, pretože koreň rýchlo mohutný a vyžaduje hlbší objem a stabilnú zálievku. Pri práci s rastlinou je vhodné počítať s mierne dráždivou šťavou a umiestniť ju mimo detských ihrísk a výbehov domácich zvierat.

Autor: Kristýna | Revízia: 04.02. 2025