Levanduľa úzkolistá 'Rosea' - Lavandula angustifolia 'Rosea'

Podrobný popis

Levanduľa úzkolistá 'Rosea' - patrí k ružovo kvitnúcim kultivarom vychádzajúcim z prírodných populácií stredomorskej anglickej levandule. V prírode rastie na kamenistých vápnitých svahoch južnej Európy v chudobných, rýchlo presýchajúcich pôdach na plnom slnku, čo sa odráža aj v nárokoch na záhradnom stanovisku. 'Rosea' vytvára nízke, prirodzene kompaktné polokry vysoké približne 35–45 cm a široké 40–50 cm. Vetévky nesú úzke, striebristo až šedozelené vždyzelené listy, ktoré dodávajú záhonu jemnú štruktúru aj v zime. Od konca júna do augusta sa nad listami dvíhajú štíhle, asi 15–20 cm dlhé stonky zakončené klasmi drobných kvetov v odtieňoch jemnej ružovej až ružovo-lilovej farby. Kvety sú bohatým zdrojom nektáru pre včely a ďalšie opeľovače a výrazne vonia vďaka obsahu silíc v pletivoch. Suché kvety sa používajú do vonných zmesí, vrecúšok do bielizne a dekoratívnych väzieb, menšie množstvo je možné využiť aj v kuchyni do cukrárskych výrobkov, sirupov alebo aromatizovaného cukru, vhodne sa dopĺňajú s citrónom či medom. Tradične sa levanduľa uplatňuje aj v bylinkárstve, kde sa cenila pre upokojujúcu arómu a osvieženie vzduchu, preto sa často vysádza v blízkosti posedenia, ciest a vstupov, kde je možné sa rastlín dotýkať a uvoľňovať ich vôňu. Ružovo kvitnúce 'Rosea' dopĺňa bežné modrofialové kultivary a dobre sa kombinuje s bielymi a modrými šalviami, šantami, okrasnými trávami alebo ružami v prírodne ladených aj formálnych výsadbách.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku av teplom, vzdušnom stanovisku, kde rastliny po daždi rýchlo vysychajú. Najlepšie sa mu darí v dobre priepustnej, skôr suchšej, hlinitopiesčitej až štrkovitej pôde so zvýšeným obsahom vápnika a mierne zásaditou až neutrálnou reakciou okolo pH 6,5–7,5. V ťažších pôdach pomôže primiešanie piesku alebo štrku a mierne vyvýšenie záhonu. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra do sponu zhruba 30–40 cm, teda asi 7–9 kusov na 1 m² pri tvorbe súvislého lemu. Po výsadbe sa udržuje rovnomerne mierna vlhkosť, po zakorenení znáša levanduľa krátkodobé sucho lepšie ako premokrenie, ktoré vedie k úhynu koreňov. Hnojenie sa volí striedme, s použitím kompostu alebo hnojív s vyšším podielom draslíka. Na jar alebo po hlavnom kvitnutí sa vykonáva spätný rez minuloročných bylinných výhonov tak, aby sa podporilo vetvenie a kompaktný tvar, bez zásahu do starého dreva. V dobre odvodnenej pôde je levanduľa úzkolistá mrazuvzdorná približne do -20 °C, v chladnejších polohách prospieva ľahký zimný kryt z čečiny alebo suchého lístia okolo bázy kríkov. Pri pestovaní v nádobách sa používa priepustný substrát s vyšším podielom minerálnej zložky a dostatočnou drenážnou vrstvou, nádoby sa na zimu chránia pred hlbokým premrznutím. Rastliny sú spravidla zdravé, pri dlhodobom vlhku sa môže objaviť šedá hniloba a odumieranie koreňov. Slnečné, vzdušné stanovište a rozumný spôn sú základom pravidelne kvitnúceho porastu.

Autor: Kristýna| Revízia: 02.12. 2025