Levanduľa úzkolistá 'Alba' - Lavandula angustifolia  'Alba'

Podrobný popis

Levanduľa úzkolistá 'Alba' - patrí k starším a prevereným bielym formám takzvanej anglickej levandule. Druh pochádza z kamenistých a suchých stanovíšť Stredomoria, kde rastie na vápenitých, chudobných pôdach, často v spoločnosti tymiánu a ďalších aromatických polokerov. V podmienkach strednej Európy vytvára husté, pologuľovité kríky vysoké približne 40–50 cm a široké okolo 40–50 cm, s postupne drevnatejšou bázou a množstvom jemne vetvených výhonov. Úzke čiarkovité listy sú vždyzelené, šedozelené až striebristo zelené, jemne plstnaté. V období od júna do augusta sa nad listami dvíhajú tenké stonky zakončené krátkymi lichoklasmi drobných bielych kvetov, ktoré postupne nakvitajú a vytvárajú okolo rastliny svetlý, jemne vonný oblak. Kvety aj listy sú silne aromatické a lákajú včely, čmeliaky a motýle, levanduľa tak patrí medzi významné medonosné trvalky pre suché stanovištia. V záhradnej kompozícii sa uplatní ako nízky lem cestičiek, v prednej časti zmiešaných trvalkových záhonov, v štrkových výsadbách aj v bylinkových špirálach. Dobre sa kombinuje s ružami, šalviami, rozchodníkmi, materinou dúškou a jemnými trávami, ako je kostrava alebo ovsír. Kvety je možné rezať do čerstvých aj sušených väzieb, zväzkov a vencov. Sušené kvety nachádzajú využitie v dekoráciách, voňavých sáčkoch aj domácej kozmetike. Mladé listy a kvety sa v malom množstve používajú ako aromatické korenie do dezertov, cukru, sirupov či bylinkových zmesí. Silice levandule sa tradične využívajú v parfumérii, aromaterapii a ľudovom liečiteľstve, kde sa cení predovšetkým ich upokojujúci a relaxačný účinok na zmysly.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku av teplom, vzdušnom stanovisku, kde rastliny po daždi rýchlo vysychajú. Najlepšie sa mu darí v dobre priepustnej, skôr suchšej, hlinitopiesčitej až štrkovitej pôde so zvýšeným obsahom vápnika a mierne zásaditou až neutrálnou reakciou okolo pH 6,5–7,5. V ťažších pôdach pomôže primiešanie piesku alebo štrku a mierne vyvýšenie záhonu. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra do sponu zhruba 30–40 cm, teda asi 7–9 kusov na 1 m² pri tvorbe súvislého lemu. Po výsadbe sa udržuje rovnomerne mierna vlhkosť, po zakorenení znáša levanduľa krátkodobé sucho lepšie ako premokrenie, ktoré vedie k úhynu koreňov. Hnojenie sa volí striedme, s použitím kompostu alebo hnojív s vyšším podielom draslíka. Na jar alebo po hlavnom kvitnutí sa vykonáva spätný rez minuloročných bylinných výhonov tak, aby sa podporilo vetvenie a kompaktný tvar, bez zásahu do starého dreva. V dobre odvodnenej pôde je levanduľa úzkolistá mrazuvzdorná približne do -20 °C, v chladnejších polohách prospieva ľahký zimný kryt z čečiny alebo suchého lístia okolo bázy kríkov. Pri pestovaní v nádobách sa používa priepustný substrát s vyšším podielom minerálnej zložky a dostatočnou drenážnou vrstvou, nádoby sa na zimu chránia pred hlbokým premrznutím. Rastliny sú spravidla zdravé, pri dlhodobom vlhku sa môže objaviť šedá hniloba a odumieranie koreňov. Slnečné, vzdušné stanovište a rozumný spôn sú základom pravidelne kvitnúceho porastu.

Autor: Kristína| Revízia: 02.12. 2025