Levanduľa prostredná 'Grosso' - Lavandula x intermedia 'Grosso' Lavandula x intermedia 'Grosso'

Podrobný popis

Levanduľa prostredná 'Grosso' - veľmi obľúbený, prirodzený kríženec levandule úzkolistej (Lavandula angustifolia) a levandule širokolistej (Lavandula latifolia). Kultivar bol uvedený vo Francúzsku v roku 1972 a nesie meno šľachtiteľa Pierra Grossa. Vytvára hustý, vždyzelený poloker s drevnatej bázou as úzkymi čiarkovitými listami šedozelenej až striebristej farby. V dospelosti obvykle dorastá zhruba 0,6-0,9 m na výšku a 0,7-1,0 m do šírky, najvyššia býva v čase kvetu. Od júla do augusta vyrastajú nad olistením dlhé, pevné stonky s klasmi 10–15 cm, nesúcimi modrofialové kvety so silnou arómou, ktoré sa držia aj po usušení. V porovnaní s bežnými kultivarmi Lavandula angustifolia býva 'Grosso' vyššia a má dlhšie kvetné stvoly, preto sa často využíva na rez, sušenie a tiež na destiláciu silíc. Kvetenstvo poskytuje nektár a peľ včelám a ďalším opeľovačom, rastlina netvorí tŕne av záhonoch pôsobí čisto aj mimo doby kvetu vďaka striebristému olisteniu. V záhradných kompozíciách sa dobre kombinuje s ružami, šalviami, strapatkovkami, rozchodníkmi, santolinou a okrasnými trávami v suchomilných výsadbách.Vhodná ako sušená dekorácia. Ide o veľmi obľúbenú trvalku, ktorá svoje uplatnenie nájde všade.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku av teplom, vzdušnom stanovisku, kde rastliny po daždi rýchlo vysychajú. Najlepšie sa mu darí v dobre priepustnej, skôr suchšej, hlinitopiesčitej až štrkovitej pôde so zvýšeným obsahom vápnika a mierne zásaditou až neutrálnou reakciou okolo pH 6,5–7,5. V ťažších pôdach pomôže primiešanie piesku alebo štrku a mierne vyvýšenie záhonu. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra do sponu zhruba 30–40 cm, teda asi 7–9 kusov na 1 m² pri tvorbe súvislého lemu. Po výsadbe sa udržuje rovnomerne mierna vlhkosť, po zakorenení znáša levanduľa krátkodobé sucho lepšie ako premokrenie, ktoré vedie k úhynu koreňov. Hnojenie sa volí striedme, s použitím kompostu alebo hnojív s vyšším podielom draslíka. Na jar alebo po hlavnom kvitnutí sa vykonáva spätný rez minuloročných bylinných výhonov tak, aby sa podporilo vetvenie a kompaktný tvar, bez zásahu do starého dreva. V dobre odvodnenej pôde je levanduľa úzkolistá mrazuvzdorná približne do -20 °C, v chladnejších polohách prospieva ľahký zimný kryt z čečiny alebo suchého lístia okolo bázy kríkov. Pri pestovaní v nádobách sa používa priepustný substrát s vyšším podielom minerálnej zložky a dostatočnou drenážnou vrstvou, nádoby sa na zimu chránia pred hlbokým premrznutím. Rastliny sú spravidla zdravé, pri dlhodobom vlhku sa môže objaviť šedá hniloba a odumieranie koreňov. Slnečné, vzdušné stanovište a rozumný spôn sú základom pravidelne kvitnúceho porastu.

Autor: Kristýna | Revízia: 19.12.2025