Leucothoe 'Zeblid'

Podrobný popis

Leucothoe 'Zeblid' - vždyzelený ker z lesných strání a roklín Severnej Ameriky, kde rastie v humóznej, prirodzene kyslej pôde av rozptýlenom svetle. Kultivar Leucothoe fontanesiana 'Zeblid', často predávaný pod obchodným menom 'Scarletta', vznikol šľachtením v USA a bol patentovaný v roku 1984. Jeho autor Alex J. Zebehazy sa usiloval o kompaktný vzrast, farbu mladých listov a dobrú toleranciu tieňa. Ker vytvára hustý, oblúkovito rozkladitý habitus, v záhradách obvykle 0,6-1 m vysoký a 0,8-1,2 m široký. Listy sú kožovité, úzko kopijovité a lesklé, často 6–10 cm dlhé, na jar rašia bronzovo až tmavo červeno, v lete zelenajú a od jesene do konca zimy prechádzajú do tónov vína a bronzu. V máji až júni sa pozdĺž výhonov objavujú drobné biele, džbánkovité kvety v krátkom hrozne, väčšinou bez výraznej vône, napriek tomu vyhľadávané opeľovačmi. RHS zaradila tento kultivar medzi dreviny ocenené Award of Garden Merit. V kompozíciách sa 'Zeblid' uplatňuje ako pôdopokryvná drevina do polotieňa a tieňa pod rododendrony a pierisy, dobre dopĺňa paprade a bohyšky. Vynikne aj v nádobách, kde pridáva farbu aj v období bez kvetov. V zime držia listy tmavo vínový tón a ker pôsobí ako farebná škvrna aj na pozadí ihličnanov či krušpánov. Rast je skôr pomalší, tvar zostáva úhľadný aj bez tvarovania.

Pestovanie: Rastlinu vyžaduje polotieň až tieň, chránené závetrie a rovnomerne vlhká pôda. V chladnejších oblastiach SR znesie aj slnko, pokiaľ substrát nevysychá a korene sú zatienené mulčom. Najlepšie rastie v priepustnej, humóznej zemine s kyslou reakciou približne pH 4,5–6,0. Na vápenitých pôdach sa môže objavovať chloróza a menej výrazné vyfarbenie, preto býva vhodné pôdu zlepšiť listovkou a kompostovanou kôrou alebo pestovať v nádobe vo vresoviskovom substráte. Zálievka sa vedie pravidelne, ale bez trvalého zamokrenia, ktoré zvyšuje riziko chorôb koreňov. Jarné prihnojenie hnojivami pre vresoviskové rastliny podporuje tvorbu nových výhonov a intenzitu farby, dobre funguje aj každoročné mulčovanie. Rez sa obvykle nevyžaduje, iba sa po odkvitnutí odstraňujú poškodené či nevhodne vyčnievajúce vetvy. Rastliny z kontajnera sa vysádzajú od marca do novembra. Po zakorenení je mrazuvzdornosť uvádzaná okolo -25 °C, v holomrazoch pomáha zimné tienenie a dobré zavlaženie pred premrznutím pôdy. Rastlina býva väčšinou odolná, pri pestovaní v nádobách sa niekedy objavuje žír lalokonoscov. Pri výsadbe do pokrývky sa počíta približne s 3 rastlinami na m², v rade sa rozostupy pohybujú okolo 60–70 cm. V suchších zimách môže dochádzať k osychaniu okrajov listov, preto sa cení závetrie a mulč chrániaci koreňový krčok.

Autor: Nikol | Revízia: 15.12.2025