Leucothoe 'Curly Red' Leucothoe axillaris 'Curly Red'

Podrobný popis

Leucothoe 'Curly Red' - vždyzelený, nízky kultivar leukote úžľabnej z čeľade vresovcovitých. Druh pochádza z juhovýchodu Spojených štátov, kde rastie vo vlhkých lesoch, na okrajoch mokradí a v humóznych kyslých pôdach. Samotný kultivar bol nájdený v holandskom Boskoope ako spontánna mutácia kultivaru 'Scarletta' a je spájaný s menom Ron van Opstal. V európskych pestovateľských podkladoch sa uvádza aj ocenenie z Plantaria 2003. Kultivar tvorí husto rozkonárený, kompaktný až mierne kobercovitý krík, v dospelosti zvyčajne 0,3–0,6 m vysoký a 0,4–0,6 m široký. Rastie pomaly a skôr do šírky. Jeho hlavnou ozdobou sú malé, silné, lesklé a nápadne pokrútené listy, ktoré pôsobia plasticky a zostávajú dekoratívne po celý rok. Rašia v červených až bronzových tónoch, v lete prechádzajú do tmavozelenej a s príchodom chladnejšieho počasia sa farbia do sýtočervenej, vínovej až purpurovej. V máji až skoro v júni sa objavujú drobné biele, džbánkovité až zvončekovité kvety v prevísajúcich strapcoch. Pri tomto kultivare nie sú hlavným efektom kvety, ale olistenie a kompaktný tvar. V záhrade sa dobre kombinuje s pierismi, skimiou, papraďami, heucherami, funkiami, astilbami a nízkymi rododendronmi. Vhodný je aj do nádob, do podrastových výsadieb a na okraje vresoviskových partií. Rovnako ako ďalšie leukote treba počítať s jedovatosťou pri požití.

Pestovanie: Rastlina vyžaduje polotieň až tieň, chránené závetrie a rovnomerne vlhkú pôdu. V chladnejších oblastiach SR znesie aj slnko, ak substrát nevysychá a korene sú zatienené mulčom. Najlepšie rastie v priepustnej, humóznej zemine s kyslou reakciou približne pH 4,5–6,0. Na vápenatých pôdach sa môže objavovať chloróza a menej výrazné vyfarbenie, preto býva vhodné pôdu zlepšiť listovkou a kompostovanou kôrou alebo pestovať v nádobe vo vresoviskovom substráte. Zálievka sa vykonáva pravidelne, ale bez trvalého zamokrenia, ktoré zvyšuje riziko chorôb koreňov. Jarné prihnojenie hnojivami pre vresoviskové rastliny podporuje tvorbu nových výhonkov a intenzitu farby, dobre funguje aj každoročné mulčovanie. Rez sa zvyčajne nevyžaduje, iba sa po odkvitnutí odstraňujú poškodené či nevhodne vyčnievajúce konáre. Rastliny z kontajnera sa vysádzajú od marca do novembra. Po zakorenení je mrazuvzdornosť uvádzaná okolo -25 °C, v holomrazoch pomáha zimné tienenie a dobré zavlaženie pred premrznutím pôdy. Rastlina býva väčšinou odolná, pri pěstovaní v nádobách sa niekedy objavuje požer nosánikov. Pri výsadbe do pokryvu sa počíta približne s 3 rastlinami na m², v rade sa rozostupy pohybujú okolo 60–70 cm. V suchších zimách môže dochádzať k osychaniu okrajov listov, preto sa cení závetrie a mulč chrániaci koreňový krčok.

Autor: Nikol | Revízia: 1. 4. 2026