Ľaliovník tulipánokvetý 'Fastigiatum' Liriodendron tulipifera 'Fastigiatum'

Podrobný popis

Ľaliovník tulipánokvetý 'Fastigiatum' - stĺpovitý kultivar severoamerického druhu pochádzajúceho z vlhkých údolných lesov východnej časti USA. Do Európy bol ľaliovník zavedený v 17. storočí av českých parkoch sa pestuje od 19. storočia. Kultivar 'Fastigiatum', uvádzaný aj pod synonymom 'Arnold', sa oproti základnému druhu vyznačuje výrazne užšou, pyramidálnou až stĺpovitou korunou a menšími nárokmi na priestor. V našich podmienkach dorastá okolo 8-12 m výšky, so šírkou koruny okolo 3-4 m, pri veľmi priaznivých podmienkach môže byť vyššia. Koruna je pravidelne a vzpriamene vetvená, vetvy odstávajú v ostrom uhle od kmeňa a vytvárajú kompaktnú, zvislú siluetu vhodnú pre ulice a menšie záhrady. Charakteristickým znakom sú veľké, približne 8-12 cm široké, štvorlaločné listy s plytkým zárezom na konci čepele, stredne až sviežo zelené, na jeseň jasne žlté až žltooranžové. Starší jedinci, obvykle od 15.-20. roku veku, kvitnú v júni až na začiatku júla tulipánovitými kvetmi 4-6 cm veľkými, žltozelenými s oranžovým pruhom pri báze okvetných plátkov. Kvety sú nenápadne voňavé a poskytujú nektár včelám a ďalším opeľovačom, po odkvitnutí sa vyvíjajú kužeľovité plodenstvo s krídlatými semenami, ktoré slúžia drobným vtákom. Drevo ľaliovníka patrí do čeľade magnoliovitých a má obdobný charakter ako u magnólií, časti rastliny sa považujú za mierne jedovaté a nie sú určené na konzumáciu. V záhradnej kompozícii sa uplatňuje predovšetkým ako výrazný solitér do trávnikov, k vodným plochám či do uličných stromoradí, kde prináša jasnú jesennú farbu a vertikálny akcent.

Pestovanie: Na pestovanie v našich podmienkach sa odporúča slnečné, prípadne ľahko polotienisté stanovište, chránené pred extrémne silným vetrom, aby nedochádzalo k lámaniu mladších vetví. Najlepšie prospieva v hlbších, živných, humóznych a rovnomerne vlhkých pôdach s dobrou drenážou a pH mierne kyslým až neutrálnym, približne 5,5-7. Pri výsadbe do ťažšej pôdy je vhodné pridať hrubší piesok alebo štrk na zlepšenie odtoku vody a kvalitný kompost na zvýšenie obsahu humusu. Kontajnerované rastliny sa bežne vysádzajú od marca do októbra, v teplejších oblastiach aj neskôr na jeseň, pokiaľ nie je pôda premrznutá. V prvých rokoch je dôležitá pravidelná zálievka bez dlhodobého premokrenia a mulčovania koreňového priestoru kôrou alebo štiepkou, ktoré obmedzia výpar a prehrievanie pôdy. Ľaliovník zle reaguje na zásahy do koreňového systému, preto sa výsadba plánuje s ohľadom na konečnú veľkosť stromu a bežné komunikácie či stavby. Rez sa obmedzuje iba na výchovné tvarovanie v mladosti a odstránenie suchých či poškodených vetiev, vykonávané v období vegetačného pokoja. Mrazuvzdornosť sa v európskych zdrojoch uvádza približne do -26 °C, mladé kmene však môžu v mimoriadne tuhých zimách čiastočne namŕzať, obvykle dobre regenerujú z podrastu. Je celkovo odolný, v suchých a horúcich rokoch môžu listy trpieť hnednutím okrajov, preto sa najmä v mestskom prostredí oceňuje hlbšia, nepresychavá pôda. Pre uličné a alejové výsadby sa spravidla vsádza v rozostupoch okolo 6-8 m, čo umožňuje plný rozvoj koruny bez vzájomného kríženia vetiev.