Kukučka vencová ‘Atrosanguinea’ - Lychnis coronaria ‘Atrosanguinea’ Lychnis coronaria‘Atrosanguinea’

Podrobný popis

Kukučka vencová ‘Atrosanguinea’ - patrí do čeľade hvozdíkovitých a pochádza z otvorených, suchých stanovíšť južnej a juhovýchodnej Európy a západnej Ázie, kde rastie na kamenistých stráňach, pri cestách av riedkych krovinách. Kultivar 'Atrosanguinea' je tradične pestovaný výber s tmavším sfarbením kvetu oproti bežnému typu, ktorý býva jasne ružový. Rastlina vytvára prízemnú ružicu podlhovastých až vajcovitých listov, husto plstnatých, so strieborne šedým povrchom a mäkkou textúrou. Tento strieborný podklad v záhone drží svetlo a pôsobí ako pokojná plocha medzi sýto kvitnúcimi trvalkami. V júli a auguste vyrastajú z ružice vzpriamené, vetvené stonky s menšími listami a nesú miskovité kvety 2–3 cm, v odtieňoch karmínové až purpurovo červené. Vôňa je nevýrazná. Kvety sa objavujú postupne a pri večernom svetle získavajú hlbší tón, ktorý dobre kontrastuje so štrkom aj s tmavým mulčom. Rastlina je vyhľadávaná opeľovačmi av kompozíciách dobre ladí s levanduľou, šantou, perovskými, rebríčkami, strapatkovkami, okrasnými trávami i ružami. Vhodná je aj na rez do voľných väzieb. Pretože ide často o krátkovekú trvalku či dvojročku, udržuje sa v záhrade prirodzeným výsevom, ktorý v ľahšej pôde býva spoľahlivý.

Pestovanie: Pestovanie kohútika vencového je najistejšie na plnom slnku, znesie aj ľahký polotieň, najmä na suchších miestach. Kľúčová je drenáž. Pôda vyhovuje chudobnejšia až stredne živná, priepustná, štrkovitá či piesočnatohlinitá, s pH približne 6,5–8,0. V ťažkej ílovitej zemine sa odporúča primiešať hrubý piesok alebo štrk a povrch mulčovať minerálnym materiálom, ktorý obmedzí zimné zamokrenie krčku. Zálievka sa u zakorenených rastlín obmedzuje na dlhší prísušok, prehnane vlhké stanovište skracuje životnosť. Prihnojenie je vhodné iba mierne, ideálne na jar kompostom alebo vyváženým hnojivom s nižším podielom dusíka, aby sa nevyhnali mäkké pletivá. Mrazuvzdornosť sa v praxi pohybuje približne medzi -23 až -34 °C, citlivejšie býva zimné premokrenie a zhutnená pôda. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, rozostupy sa volia 30–40 cm, čo zodpovedá asi 6–9 ks na m². Po odkvitnutí sa často tvoria semená av ľahkej pôde sa objavujú semenáčiky, ktoré je možné pre prirodzený efekt ponechať alebo presadiť. Rez sa obmedzuje na odstránenie odkvitnutých stoniek a na jar na upratovanie suchej vňate. Pestovanie v nádobe je možné v hlbšom kvetináči s drenážnou vrstvou, kedy sa v zime stráži hlavne premokrenie. Z chorôb sa môže objaviť múčnatka pri dlhodobom zahustení a nedostatku prúdenia vzduchu, zo škodcov sa objavujú slimáci na mladých výsadbách a vošky na kvetných stvoloch.

Autor: Kristýna | Revízia: 12.01. 2026