Kryptoméria japonská 'Vilmoriniana'

Podrobný popis

Kryptoméria japonská 'Vilmoriniana' - kultivar 'Vilmoriniana' predstavuje zakrpatenú, pomaly rastúcu záhradnú selekciu, ktorá si vytvára hustý, guľovitý až vankúšovitý habitus s jemne vrstvenou textúrou. V našich podmienkach sa najčastejšie pohybuje okolo 0,3–0,5 m výšky a podobnej šírky, pri dobrej starostlivosti môže byť v dospelosti aj väčšia. Ročné prírastky bývajú malé, preto sa tvar drží stabilne a drevina neprerastá priestor. Ihlice sú šupinovité, mäkké, na hustých vetvičkách nahlúčené do „pierkových“ vejárikov. V sezóne sú sýto zelené, s príchodom chladu sa sfarbujú do bronzových až purpurových tónov a na jar sa opäť vracajú k zelenej. Kôra je červenkasto hnedá a na starších častiach sa jemne odlupuje v prúžkoch. Šištičky sú drobné a nenápadné, u starších rastlín sa môžu objavovať malé guľovité šišky, obvykle bez väčšej dekoratívnej role. Vyniká v predzáhradkách, na okraji záhonov, v skalkách av nádobách, kde pôsobí ako ihličnatá alternatíva k tvarovanému buxusu alebo k nízkym guľovitým tujem. Dobre ladí s vresmi, čučoriedkami, pierismi, trávami aj s tmavozelenými tismi, ktoré zvýraznia zimné bronzovanie.

Kryptoméria japonská je elegantný, vždyzelený ihličnan pochádzajúci z Japonska a Číny, ktorý je cenený pre svoj dekoratívny vzhľad, mäkké ihličie a kužeľovitý rast. V domovine dorastá do značných rozmerov, ale v európskych podmienkach dosahuje obvykle 10–20 metrov, aj keď rast je pomalší. Existujú aj zakrpatené kultivary vhodné do menších záhrad.Koruna je pravidelne kužeľovitá, vetvy vodorovné až ľahko previsnuté. Ihlice sú mäkké, sviežo zelené, úzko ihlicovité, na jeseň sa niekedy sfarbujú do bronzova. Strom pôsobí veľmi jemným dojmom, obzvlášť pri pohybe vetra.Vďaka svojmu tvaru a jemnému olisteniu je kryptoméria obľúbená v japonských záhradách, ako solitéra alebo aj v malých skupinách. Nevyžaduje rez, ale dobre ho znáša, pokiaľ treba upraviť tvar. Patrí medzi výrazné a exoticky pôsobiace ihličnany s celoročným efektom.

Pestovanie: Preferuje slnečné až polotienisté stanovište s vyššou vzdušnou vlhkosťou a závetrím, kde je obmedzené vysušovanie vetrom a zimné spálenie. V teplejších oblastiach prospieva aj ľahký polotieň, na exponovaných miestach sa môžu v zime objavovať hnedé špičky výhonov po mraze a slnku. Pôda býva najvhodnejšia humózna, stále mierne vlhká a zároveň priepustná, bez dlhodobého zamokrenia, s odporúčaným pH približne 5,0–6,5. Neutrálnu reakciu znáša pri dostatku organickej hmoty a pravidelnej zálievke. Rastliny sa vysádzajú od marca do novembra podľa počasia, koreňový bal sa po výsadbe udržuje rovnomerne vlhký. V nádobách je vhodný objem s drenážnou vrstvou, v zime sa stráži presychanie počas obľavy. Hnojenie postačí mierne, obvykle jarná dávka hnojiva pre ihličnany, prihnojenie v lete sa volí skôr slabé, aby výhony do zimy vyzreli. Mulč z kôry alebo ihličia pomáha udržať vlahu a stabilnejšiu teplotu pôdy. Rez sa väčšinou nevyžaduje, iba sa odstraňujú poškodené alebo zasychajúce výhony, tvarovanie sa vykonáva výnimočne. Mrazuvzdornosť sa uvádza približne do -20 °C, mladé rastliny môžu v tuhých zimách profitovať zo zimného krytu a tienenia pred ostrým slnkom. Z chorôb sa môže pri premokrení objaviť hniloba koreňov a odumieranie vetiev, preto je dôležitá drenáž a vzdušný substrát. Pre súvislú nízku pokrývku sa počíta zhruba 3–4 rastliny na m², v rade sa vsádza približne 50–60 cm od seba.

Autor: Nikol | Revízia: 5.1. 2026