Krvavec výchoasijský 'Pink Elephant' - Sanguisorba tenuifolia 'Pink Elephant' Sanguisorba tenuifolia 'Pink Elephant'

Podrobný popis

Krvavec výchoasijský 'Pink Elephant' - vysoká, trsnatá trvalka z čeľade ružovitých, pôvodom z východnej Ázie, uvádza sa najmä Japonsko a severovýchodná Ázia. V prírode osídľuje vlhšie lúky, brehy vôd a svetlé okraje porastov, preto v záhrade prospieva tam, kde pôda v lete dlho nevysychá. Z prízemnej ružice jemne delených, nepárno perovitých listov vyrastajú štíhle, rozkonárené stonky, ktoré nesú dlhé, previsnuté súkvetia v sýtoružových tónoch. Kvety sú drobné, bez nápadných okvetných lístkov a dekoratívna je predovšetkým „nadýchaná“ kresba tyčiniek a priesvitný pohyb súkvetí vo vetre. Kvitnutie prebieha obvykle od júla do septembra, v teplejších rokoch môže začať skôr, a kvety sú vyhľadávané včelami, čmeliakmi aj pestricami. Výhony sa v kompozícii javia ako ružové bodky nad zelenou hmotou a dobre ladia s okrasnými trávami, echinaceami, rudbekiami, astrami či šalviami. Kvet je vhodný na rez a uplatní sa aj v suchých väzbách, rastlina nie je tŕnistá ani jedovatá. Rod Sanguisorba je známy vyšším obsahom trieslovín v podzemných častiach a mal tradičné miesto v bylinkárstve ako zvieravá droga, bez zdravotných tvrdení. Je podzemkatý, ale v záhradnej praxi sa správa ako trsnatá, neinvazívna trvalka, ktorá postupne silnie bez toho, aby obmedzovala okolité výsadby.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko až ľahký polotieň a pôdu, ktorá zostáva svieža aj v lete. Najvhodnejšia je hlinitá až ílovitá zem s dobrou zásobou humusu, ale s funkčnou drenážou, aby v zime nestála voda pri koreňoch. Odporúčané pH je približne 6,5 – 8,0, dobre znáša aj mierne zásadité pôdy. Zálievka sa uplatní hlavne po výsadbe a pri dlhom suchu, mulč z pokosenej trávy alebo kompostu pomáha držať vlahu a stabilizovať teplotu pôdy. Hnojenie býva mierne, na príliš výživných pôdach môžu stonky mäknúť a v daždi vyžadovať oporu. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, s rozstupmi okolo 40 – 50 cm, čo zodpovedá približne 4 – 6 rastlinám na m². Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa v praxi pohybuje zhruba do -28 °C. Po odkvitnutí sa môže vykonať zrezanie kvetných stoniek, aby sa obmedzilo vysemeňovanie a podporil sa čistý vzhľad trsu. Na jar sa odstraňujú suché nadzemné časti, rašenie býva spoľahlivé aj po tuhších zimách. Rozmnožovanie sa zvyčajne vykonáva delením na jar alebo na jeseň, prípadne výsevom. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti listov alebo múčnatka pri zahustení porastu, zo škodcov vošky, prípadne slimáky pri mladých rastlinách.

Autor: Nikol | Revízia: 6. 2. 2026