Krvavec výchoasijský 'Alba' - Sanguisorba tenuifolia 'Alba' Sanguisorba tenuifolia 'Alba'

Podrobný popis

Krvavec výchoasijský 'Alba' - vysoká, trsnatá trvalka z čeľade ružovitých. V prírode rastie vo východnej Ázii, uvádza sa Rusko, Japonsko a severná Čína, typicky na vlhších lúkach, pozdĺž vôd a na svetlých okrajoch porastov. Z tohto pôvodu plynie obľuba sviežejšej pôdy a schopnosť vytvárať stabilný trs bez nežiaduceho šírenia. Prízemnú ružicu tvoria tmavozelené, jemne delené, nepárno perovité listy s úzkymi, pílovitými lístkami. Nad nimi sa v lete dvíhajú tenké, rozkonárené stonky, ktoré nesú previsnuté, štíhle súkvetia pripomínajúce biele štetôčky či jahňady. Kvety sú drobné, bez nápadných okvetných lístkov, dekoratívna je predovšetkým textúra a pohyb vánkom. Kvitnutie spadá do neskorého leta, najčastejšie od júla do septembra. Kvety bývajú navštevované opeľovačmi a zároveň dobre držia vo váze, uplatnia sa aj v suchých väzbách. Rastlina nie je tŕnistá ani jedovatá. Rod Sanguisorba je známy obsahom trieslovín v podzemných častiach a mal tradičné miesto v bylinkárstve ako zvieravá droga, bez zdravotných tvrdení. V kompozícii sa ‘Alba’ kombinuje s okrasnými trávami, vysokými pakostmi, floxami metlinatými alebo jesennými astrami, kde biele súkvetia zjemňujú tmavšie a teplejšie tóny.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko až ľahký polotieň a pôdu, ktorá zostáva svieža aj v lete. Najvhodnejšia je hlinitá až ílovitá zem s dobrou zásobou humusu, ale s funkčnou drenážou, aby v zime nestála voda pri koreňoch. Odporúčané pH je približne 6,5 – 8,0, dobre znáša aj mierne zásadité pôdy. Zálievka sa uplatní hlavne po výsadbe a pri dlhom suchu, mulč z pokosenej trávy alebo kompostu pomáha držať vlahu a stabilizovať teplotu pôdy. Hnojenie býva mierne, na príliš výživných pôdach môžu stonky mäknúť a v daždi vyžadovať oporu. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, s rozstupmi okolo 40 – 50 cm, čo zodpovedá približne 4 – 6 rastlinám na m². Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa v praxi pohybuje zhruba do -28 °C. Po odkvitnutí sa môže vykonať zrezanie kvetných stoniek, aby sa obmedzilo vysemeňovanie a podporil sa čistý vzhľad trsu. Na jar sa odstraňujú suché nadzemné časti, rašenie býva spoľahlivé aj po tuhších zimách. Rozmnožovanie sa zvyčajne vykonáva delením na jar alebo na jeseň, prípadne výsevom. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti listov alebo múčnatka pri zahustení porastu, zo škodcov vošky, prípadne slimáky pri mladých rastlinách.

Autor: Nikol | Revízia: 6. 2. 2026