Krvavec lekársky 'Blackthorn' - Sanguisorba officinalis 'Blackthorn' Sanguisorba officinalis 'Blackthorn'

Podrobný popis

Krvavec lekársky 'Blackthorn' - atraktívna trváca trvalka z čeľade ružovitých, rozšírená v miernom pásme Eurázie. V prírode rastie na vlhkých lúkach, prameniskách a na okrajoch mokradí, kde sa strieda vlhko s krátkym preschnutím, často aj na pôdach s vyšším obsahom vápnika. Kultivar 'Blackthorn' je záhradný výber, často spájaný s holandským krajinárom Pietom Oudolfom, cenený pre štíhle, tmavo purpurovo červené kvetné hlávky a transparentnú siluetu. Z prízemnej ružice nepárno perovitých, stredne zelených listov vyrastajú rozkonárené, pevné, miestami červeno tónované stonky, ktoré v čase kvitnutia dosahujú zhruba 1,2–1,6 m. Šírka dospelého trsu býva 0,5–0,7 m a rastlina sa pozvoľna rozrastá krátkymi podzemkami. Súkvetie tvoria úzke valcovité hlávky približne 3–6 cm, zložené z drobných kvetov s nápadnými tyčinkami, farba sa pohybuje od vínovej po takmer čiernopurpurovú. Od júla do septembra poskytujú nektár aj peľ a vyhľadávajú ich včely, čmeliaky aj motýle. Hlávky držia farbu aj po odkvitnutí, takže rastlina zostáva dekoratívna až do jesene a dobre funguje aj vo váze, vôňa nie je výrazná. V kompozíciách sa prirodzene prepojuje s okrasnými trávami, echinaceami, túžobníkmi, kosatcami sibírskymi alebo s ďalšími krvačekmi.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko až ľahký polotieň a pôdu, ktorá zostáva svieža aj v lete. Najvhodnejšia je hlinitá až ílovitá zem s dobrou zásobou humusu, ale s funkčnou drenážou, aby v zime nestála voda pri koreňoch. Odporúčané pH je približne 6,5–8,0, dobre znáša aj mierne zásadité pôdy. Zálievka sa uplatní hlavne po výsadbe a pri dlhom suchu, mulč z pokosenej trávy alebo kompostu pomáha držať vlahu a stabilizovať teplotu pôdy. Hnojenie býva mierne, na príliš výživných pôdach môžu stonky mäknúť a v daždi vyžadovať oporu. Rostliny sa vysádzajú od marca do októbra, s rozostupmi okolo 40–50 cm, čo zodpovedá približne 4–6 rastlinám na m². Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa v praxi pohybuje zhruba do -28 °C. Po odkvitnutí sa môže vykonať zrezanie kvetných stoniek, aby sa obmedzilo vysemeňovanie a podporil sa čistý vzhľad trsu. Na jar sa odstraňujú suché nadzemné časti, rašenie býva spoľahlivé aj po tuhších zimách. Rozmnožovanie sa zvyčajne vykonáva delením na jar alebo na jeseň, prípadne výsevom. Z chorôb sa môžu objaviť škvrnitosti listov alebo múčnatka pri zahustení porastu, zo škodcov vošky, prípadne slimáky pri mladých rastlinách.

Autor: Nikol | Revízia: 6.2. 2026