Kotúč poľný 'Blue Hobbit' - Eryngium planum 'Blue Hobbit'

Podrobný popis

Kotúč poľný 'Blue Hobbit' - pochádza z prirodzených stanovíšť s plytkou, kamenitou pôdou a letným suchom, čo sa premieta do jej pevného habitu aj skromných nárokov. Kultivar 'Blue Hobbit' patrí medzi najnižšie výbery druhu a vytvára kompaktný, husto vetvený trs s kratšími internódiami. Oproti vyšším kultivarom, ako je napríklad 'Blaukappe', sa uplatňuje aj v popredných partiách záhonov av menších záhradách. V júli až septembri sa na koncoch stoniek objavujú guľovité okolíky 3–4 cm, obklopené úzkymi, ostnitými listeňmi, ktoré získavajú oceľovo modrú farbu. Listy sú šedo zelené, sediace, s jemne ostnitým okrajom, bez jedovatosti. Dospelá rastlina máva približne 30–40 cm na výšku a okolo 30–35 cm do šírky, takže dobre zapadá aj do menších kompozícií a neprebíja susedné trvalky. Kvety sú včelomilné a lákajú aj motýle, po odkvitnutí sa menia v dekoratívne súplodie vhodné na sušenie. V záhonoch ladí s kostravami, kavylom, rozchodníkmi, šalviami a nízkymi strapatkovkami, kde vytvára výrazný tvarový kontrast.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, v teplom a vzdušnom stanovisku so závetrím. Najlepšie kvitnú v suchšej mikroklíme pri štrkových záhonoch, múrikoch a priepustných svahoch. Vyžadujú ľahkú až strednú pôdu s výbornou drenážou, často s prímesou štrku či piesku, dlhodobé zamokrenie v zime vedie k uhnívaniu krčku. Odporúčané pH je neutrálne až mierne zásadité 6,8-8,0. Po výsadbe sa udržuje rovnomerná vlhkosť prvú sezónu, potom sú rastliny odolné voči suchu a zálievka je potrebná hlavne pri dlhom bezdaždí. Hnojenie sa drží striedme, na jar postačí tenká vrstva kompostu, prebytok dusíka podporuje bujný list a poliehanie stoniek. Mulč býva vhodnejší minerálny (štrk), organický sa nedáva tesne ku krčku. Kvetné stonky sa po odkvitnutí môžu odstrániť, prípadne sa ponechávajú cez zimu pre štruktúru a rez sa robí skoro na jar. Kvitnutie zvyčajne prebieha od júna do augusta, u niektorých druhov až do septembra; pre suché väzby sa „zber“ kvetenstva vykonáva v júli – auguste pri plnom vyfarbení. Výsadba je najspoľahlivejšia na jar (marec – máj) alebo na začiatku jesene (september – október), s dôrazom na prekorenenie pred zimou. Mrazuvzdornosť býva pri záhradných druhoch zhruba −25 až −34 °C, hlavné riziko predstavuje zimnú vlhkosť. Pri pestovaní v nádobe sa volí hlbší kvetináč a veľmi priepustný substrát, v zime je kľúčové obmedzenie zálievky. Rozostupy sa obvykle pohybujú 30–50 cm podľa vzrastu. Z chorôb sa môže objaviť múčnatke a listovej škvrnitosti, pri premokrení hniloby; zo škodcov vošky na mladých výhonkoch a slimáci na čerstvo pučiacich rastlinách.

Autor: Kristýna | Revízia: 23.01. 2026