Kotúč modrastý 'Blaukappe' - Eryngium planum 'Blaukappe'

Podrobný popis

Kotúč modrastý 'Blaukappe' - patrí medzi trvalky suchých stepných trávnikov a kamenistých strání strednej a východnej Európy. 'Blaukappe' je európska selekcia cenená pre vyrovnaný, kompaktný rast a čisto oceľovo modré vyfarbenie kvetenstva. V júli až septembri vytvára pevné, vetvené stonky nesúce drobné kvety v guľovitých okolíkoch, ktoré obopínajú tuhé, ostnité listene. Modrosť sa zvýrazňuje na slnku av chudobnejšej, priepustnej pôde, zatiaľ čo vo výživných záhonoch býva skôr modrozelená. Listy sú úzke až kopijovité, šedo zelené, pri okrajoch jemne ostnité, bez jedovatosti. Rastlina dorastá približne 60–80 cm na výšku a 30–40 cm do šírky a obvykle drží vzpriamený tvar bez opory. Kvety sú výrazne včelomilné a vyhľadávajú ich aj motýle. Po odkvitnutí sa mení v dekoratívne súplodie, ktoré drží štruktúru cez jeseň a často aj cez zimu. V suchých väzbách zostáva farba jemne tlmená, ale tvar si zachováva. V kompozíciách sa uplatňuje vedľa okrasných tráv, rebríčkov, šalvie, perovskie, rozchodníkov a levandule, kde pridáva chladný kovový akcent a kontrast k teplým tónom leta.Máčka plocholistá je teda atraktívna rastlina s modrými kvetmi, ktorá môže priniesť do záhrady zaujímavý prvok a pritiahnuť život zvierat aj pozornosť ľudí.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, v teplom a vzdušnom stanovisku so závetrím. Najlepšie kvitnú v suchšej mikroklíme pri štrkových záhonoch, múrikoch a priepustných svahoch. Vyžadujú ľahkú až strednú pôdu s výbornou drenážou, často s prímesou štrku či piesku, dlhodobé zamokrenie v zime vedie k uhnívaniu krčku. Odporúčané pH je neutrálne až mierne zásadité 6,8-8,0. Po výsadbe sa udržuje rovnomerná vlhkosť prvú sezónu, potom sú rastliny odolné voči suchu a zálievka je potrebná hlavne pri dlhom bezdaždí. Hnojenie sa drží striedme, na jar postačí tenká vrstva kompostu, prebytok dusíka podporuje bujný list a poliehanie stoniek. Mulč býva vhodnejší minerálny (štrk), organický sa nedáva tesne ku krčku. Kvetné stonky sa po odkvitnutí môžu odstrániť, prípadne sa ponechávajú cez zimu pre štruktúru a rez sa robí skoro na jar. Kvitnutie zvyčajne prebieha od júna do augusta, u niektorých druhov až do septembra; pre suché väzby sa „zber“ kvetenstva vykonáva v júli – auguste pri plnom vyfarbení. Výsadba je najspoľahlivejšia na jar (marec – máj) alebo na začiatku jesene (september – október), s dôrazom na prekorenenie pred zimou. Mrazuvzdornosť býva pri záhradných druhoch zhruba −25 až −34 °C, hlavné riziko predstavuje zimnú vlhkosť. Pri pestovaní v nádobe sa volí hlbší kvetináč a veľmi priepustný substrát, v zime je kľúčové obmedzenie zálievky. Rozostupy sa obvykle pohybujú 30–50 cm podľa vzrastu. Z chorôb sa môže objaviť múčnatke a listovej škvrnitosti, pri premokrení hniloby; zo škodcov vošky na mladých výhonkoch a slimáci na čerstvo pučiacich rastlinách.

Autor: Kristýna | Revízia: 23.01. 2026