Kosatec sibírsky 'Blue Moon' - Iris sibirica 'Blue Moon' Iris sibirica 'Blue Moon'

Podrobný popis

Kosatec sibírsky 'Blue Moon' - pochádza z vlhších lúk, riečnych niv a okrajov lesov mierneho pásma Európy a západnej Ázie, kde rastie v pôdach bohatších na humus. Kultivar 'Blue Moon' bol uvedený v roku 1952 šľachtiteľkou Elizabeth Scheffy. Vytvára kompaktné, husté trsy úzkych, mečovitých listov, ktoré dorastajú približne 60–80 cm a držia vzpriamený tvar aj po daždi. V dospelosti máva trs okolo 45–60 cm na šírku av dobe kvetu dosahuje výšku zhruba 80–90 cm. V máji až júni sa nad listami dvíhajú pevné stvoly nesúce niekoľko bezfúznych kvetov 6–7 cm širokých. Farba je modrofialová až levanduľová, s jemným tmavším žilkovaním a svetlo žltým signálom na báze vonkajších okvetných lístkov, ktorý dodáva kvetu jasný stred. Kvety sa uplatnia aj vo váze, vôňa býva nevýrazná. Po odkvitnutí sa niekedy tvoria štíhle kapsuly, dekoratívny efekt však držia hlavne listy. Rastlina láka včely aj čmeliaky, pri požití môže byť dráždivá, preto sa hodí umiestnenie mimo detských kútikov a pastviny. V kompozícii dobre ladí s bohyškami, denivkami, čechravami, pakostami a s jemnými trávami, napríklad metlicami či ostricami. Vhodná je aj k okrajom jazierok a do dažďových záhonov.

Pestovanie: Najspoľahlivejšie kvitne na plnom slnku, znáša aj polotieň, najmä pri dostatku vlahy. Vyhovuje mu humózna, živná pôda, ktorá v čase pučania a kvitnutia nevysychá, súčasne bez zimného zamokrenia a stojatej vody. Odporúčané pH je mierne kyslé až neutrálne, približne 6,0-7,0. Rastliny sa vysádzajú na jar alebo koncom leta, obvykle marec až máj a august až október. Sadenice kosatca sibírskeho sa po výsadbe obvykle rýchlo ujímajú, pokiaľ je pôda prvú sezónu rovnomerne vlhká. Pri skupinovej výsadbe sa osvedčuje rozostup 45–50 cm, čo zodpovedá zhruba 4–5 rastlinám na m². Po výsadbe sa udržuje rovnomerná vlhkosť a povrch pôdy sa často kryje 2–4 cm kompostu, ktorý obmedzuje výpar a postupne dopĺňa živiny. V lete znáša vyzretý trs aj kratšie sucho, dlhé vysychanie však znižuje násadu pukov na ďalší rok. V nádobe sa uplatní hlbší kvetináč s drenážou, substrát je vhodné obohatiť kompostom av horúčave počítať s častejšou zálievkou. Na jar podporuje kvitnutie prídavok kompostu alebo vyváženého hnojiva s nižším podielom dusíka. Po odkvitnutí sa môžu odstrániť stvoly, listy zostávajú dekoratívne a na jar sa skracujú. Po 4–5 rokoch sa trsy spravidla zahusťujú a delenie obnovuje kvitnutie aj vitalitu. V našich podmienkach je vyzretý trs mrazuvzdorný približne do -34 °C. Z chorôb sa môže objaviť listová škvrnitosť pri dlhodobom ovlhčení listov, zo živočíšnych škodcov najmä slimáci na jar a pri dlhodobom zamokrení riziko hniloby podzemkov.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.01. 2026