Kosatec nemecký 'Night Owl'

Podrobný popis

Kosatec nemecký 'Night Owl' - patrí medzi vysoké fúzaté kosatce. Kultivar vyšľachtil Walter J. Schreiner a do obehu bol uvedený roku 1970. Z vytrvalého, sčasti povrchového podzemku vyrastajú vejáre šedozelených, mečovitých listov a na konci jari sa objavujú rozvetvené stonky vysoké približne 90–100 cm. V máji až júni sa otvárajú veľké kvety s priemerom okolo 10–12 cm, so širokými, zamatovo pôsobiacimi okvetnými lístkami v hlbokom fialovom až takmer čiernom tóne. Na previsnutých lalokoch vyniká výrazný „fúz“ v temne purpurovom odtieni, ktorý zblízka zvýrazňuje kresbu aj štruktúru kvetu. Kultivar sa uplatní v prednej časti zmiešaných záhonov, na suchých slnečných svahoch aj pri cestách, kde sa dá pozorovať detail kvetu. V kompozícii sa osvedčuje vedľa striebristých listov, levandulí, šanty a okrasných tráv, kde temná farba získa priestor a svetlo.Kosatce patria vďaka svojej nenáročnosti a estetickej hodnote medzi obľúbené rastliny v okrasných záhradách, s obľubou sa vysádzajú okolo vodných prvkov a pozdĺž okrajov jazierok. Sú veľmi cenené pre svoju všestrannosť a odolnosť v rôznych krajinných prostrediach.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, v závetrí av teplejšej mikroklíme. Pri odnoživých kosatcoch typu Iris × germanica je kľúčová priepustná pôda a drenáž, zimné premokrenie podporuje hnilobu podzemkov. Vhodná je hlinitopiesčitá až štrkovitá zem s pH 6,5–7,5, u vlhkomilnejších kosatcov ako Iris sibirica sa znáša aj pH okolo 5,5–6,5 a rovnomerne vlhký záhon. Zálievka sa pri suchomilných typoch vedie striedmo len pri ujímaní a dlhom suchu, pri vlhkomilných druhoch je dôležitá stabilná vlaha bez zamokrenia. Hnojenie býva mierne, na jar sa uplatní kompost alebo hnojivo s vyšším podielom draslíka a fosforu, prebytok dusíka podporuje listy na úkor kvetov. Po odkvitnutí sa kvetné stvoly odstraňujú pri báze, listy sa ponechávajú do jesene a skracujú sa na 10–15 cm. Mulč sa volí podľa skupiny: u odnoživých kosatcov je vhodnejší minerálny štrk, organický mulč cez podzemky zadržuje vlhkosť. Pri výsadbe musí zostať vrchná časť mäsitého podzemku zároveň s úrovňou pôdy. Výsadba podzemkov prebieha najčastejšie júl-september, prípadne marec-apríl, cibuľnaté kosatce sa vysádzajú september-október. Kvitnutie obvykle pripadá na máj – jún, u remontantných kultivarov sa môže časť kvetov objaviť aj v auguste – septembri. Mrazuvzdornosť sa podľa skupiny obvykle pohybuje zhruba medzi -20 až -35 °C, citlivejšia je kombinácia mrazu a vlhka. V nádobe sa používa minerálnejší substrát, hrubá drenážna vrstva a zimná ochrana pred dažďom. Začiatočníkom pomáha delenie trsov po 3–4 rokoch a voľnejší spôn 30–45 cm. Najčastejšími problémami bývajú škvrnitosti listov a hniloba podzemkov, z hmyzu vošky a strapky, na jar tiež slimáci.

Autor: Kristýna | Revízia: 14.01. 2026

Viac na: Návod na pestovanie cibul'ovín