Kosatec nemecký 'Lent A. Williamson'

Podrobný popis

Kosatec nemecký 'Lent A. Williamson' - predstavuje historický fúzatý kosatec z okruhu tall bearded, uvedený americkým šľachtiteľom E. B. Williamsonom v roku 1918. Rastlina vytvára vejáre šedozelených, mečovitých listov s výraznou žilnatinou, ktoré zostávajú dekoratívne aj po odkvitnutí. Na jar vyrastajú pevné stvoly vysoké približne 90 – 105 cm. Kvety sa objavujú obvykle v máji až júni a nesú elegantnú dvojfarebnosť. Vnútorné okvetné lístky mávajú svetlejší levanduľový nádych, previsnuté lístky sú sýto purpurové až fialové, uprostred zvýraznené žltým fúskom a jemným prekreslením pri hrdle. Trs sa v dospelosti rozrastá zhruba na 45–60 cm do šírky av dobe kvetu priťahuje opeľovače. V záhradnej skladbe dobre nadväzuje na pivonky, denivky, pakosty a šantu, kde vyplní obdobie prelomu jari a leta a zároveň poskytne kvety vhodné na rez. Pri požití je rastlina jedovatá.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, v závetrí av teplejšej mikroklíme. Pri odnoživých kosatcoch typu Iris × germanica je kľúčová priepustná pôda a drenáž, zimné premokrenie podporuje hnilobu podzemkov. Vhodná je hlinitopiesčitá až štrkovitá zem s pH 6,5–7,5, u vlhkomilnejších kosatcov ako Iris sibirica sa znáša aj pH okolo 5,5–6,5 a rovnomerne vlhký záhon. Zálievka sa pri suchomilných typoch vedie striedmo len pri ujímaní a dlhom suchu, pri vlhkomilných druhoch je dôležitá stabilná vlaha bez zamokrenia. Hnojenie býva mierne, na jar sa uplatní kompost alebo hnojivo s vyšším podielom draslíka a fosforu, prebytok dusíka podporuje listy na úkor kvetov. Po odkvitnutí sa kvetné stvoly odstraňujú pri báze, listy sa ponechávajú do jesene a skracujú sa na 10–15 cm. Mulč sa volí podľa skupiny: u odnoživých kosatcov je vhodnejší minerálny štrk, organický mulč cez podzemky zadržuje vlhkosť. Pri výsadbe musí zostať vrchná časť mäsitého podzemku zároveň s úrovňou pôdy. Výsadba podzemkov prebieha najčastejšie júl-september, prípadne marec-apríl, cibuľnaté kosatce sa vysádzajú september-október. Kvitnutie obvykle pripadá na máj – jún, u remontantných kultivarov sa môže časť kvetov objaviť aj v auguste – septembri. Mrazuvzdornosť sa podľa skupiny obvykle pohybuje zhruba medzi -20 až -35 °C, citlivejšia je kombinácia mrazu a vlhka. V nádobe sa používa minerálnejší substrát, hrubá drenážna vrstva a zimná ochrana pred dažďom. Začiatočníkom pomáha delenie trsov po 3–4 rokoch a voľnejší spôn 30–45 cm. Najčastejšími problémami bývajú škvrnitosti listov a hniloba podzemkov, z hmyzu vošky a strapky, na jar tiež slimáci.

Autor: Kristýna | Revízia: 14.01. 2026

Viac na: Návod na pestovanie cibul'ovín