Kosatec nemecký 'Earl of Essex'
Kód: 134241.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Kosatec nemecký 'Earl of Essex' - patrí medzi vysoké bradaté kosatce s výrazným plicata kreslením. Kultivar vyšľachtil Lloyd Zurbrigg v USA a uvedený bol roku 1980. Na pevných stvoloch vysokých približne 85–90 cm nesie obvykle 6–8 pukov, ktoré sa postupne otvárajú v máji a júni. Horné okvetné lístky sú krémovo biele až biele s jemným modrým prelivom na okrajoch, spodné plátky vistáriovo modré s čistým bielym lemovaním, fúzy bývajú oranžové. Kvety mávajú ľahkú vôňu a vďaka pevným stonkám sa hodia aj na rez. Mečovité listy tvoria vejárovitý trs široký okolo 30–45 cm a zostávajú dekoratívne aj po odkvitnutí. V kompozícii dobre nadväzuje na pivonky, šalvie, pakosty a jemné okrasné trávy. Pri požití je rastlina mierne jedovatá a šťava z podzemkov môže dráždiť kožu. Vhodné kombinácie tvoria s okrasnými trávami, šalviami, šantami a nízkymi pivonkami, ktoré prekryjú podzemky v lete a zároveň ponechajú slnku otvorený priestor. Kvety sú využiteľné do vázy, najlepšie v okamihu, keď sa otvára prvá púčik, pretože ďalšie puky na stvole potom postupne dokvitajú.
Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, v závetrí av teplejšej mikroklíme. Pri odnoživých kosatcoch typu Iris × germanica je kľúčová priepustná pôda a drenáž, zimné premokrenie podporuje hnilobu podzemkov. Vhodná je hlinitopiesčitá až štrkovitá zem s pH 6,5–7,5, u vlhkomilnejších kosatcov ako Iris sibirica sa znáša aj pH okolo 5,5–6,5 a rovnomerne vlhký záhon. Zálievka sa pri suchomilných typoch vedie striedmo len pri ujímaní a dlhom suchu, pri vlhkomilných druhoch je dôležitá stabilná vlaha bez zamokrenia. Hnojenie býva mierne, na jar sa uplatní kompost alebo hnojivo s vyšším podielom draslíka a fosforu, prebytok dusíka podporuje listy na úkor kvetov. Po odkvitnutí sa kvetné stvoly odstraňujú pri báze, listy sa ponechávajú do jesene a skracujú sa na 10–15 cm. Mulč sa volí podľa skupiny: u odnoživých kosatcov je vhodnejší minerálny štrk, organický mulč cez podzemky zadržuje vlhkosť. Pri výsadbe musí zostať vrchná časť mäsitého podzemku zároveň s úrovňou pôdy. Výsadba podzemkov prebieha najčastejšie júl-september, prípadne marec-apríl, cibuľnaté kosatce sa vysádzajú september-október. Kvitnutie obvykle pripadá na máj – jún, u remontantných kultivarov sa môže časť kvetov objaviť aj v auguste – septembri. Mrazuvzdornosť sa podľa skupiny obvykle pohybuje zhruba medzi -20 až -35 °C, citlivejšia je kombinácia mrazu a vlhka. V nádobe sa používa minerálnejší substrát, hrubá drenážna vrstva a zimná ochrana pred dažďom. Začiatočníkom pomáha delenie trsov po 3–4 rokoch a voľnejší spôn 30–45 cm. Najčastejšími problémami bývajú škvrnitosti listov a hniloba podzemkov, z hmyzu vošky a strapky, na jar tiež slimáci.
Autor: Kristýna | Revízia: 14.01. 2026
Viac na: Návod na pestovanie cibul'ovín
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.