Kosatec nemecký 'City Lights' - Iris germanica 'City Lights' Iris germanica 'City Lights'

Podrobný popis

Kosatec nemecký 'City Lights' - oddenkatá trvalka vyšľachtená z druhov rodu Iris pochádzajúcich najmä zo stredomoria. Kultivar 'City Lights' bol registrovaný šľachtiteľkou Mary Dunn v roku 1990 a do predaja bol uvedený v roku 1991. Patrí medzi vysoké fúzaté kosatce typu TB a je popisovaný ako remontantný, teda schopný znovu nakvitnúť mimo hlavného jarného termínu. Vytvára vzpriamené trsy mečovitých listov a postupne sa rozrastá pomocou podzemkov do šírky zhruba 40–50 cm. V hlavnej sezóne od konca mája do júna nesie na stvoloch vysokých približne 90–95 cm veľké kvety s hlboko modrofialovým sfarbením. Uprostred falov je výrazné biele pole, ktoré obkružuje svetlo žltý fúz a dáva kvetu efekt svetelnej žiary. V niektorých popisoch sa uvádza aj jemná vôňa. Kultivar pôsobí vyvážene v moderných i vidieckych kompozíciách a dobre sa kombinuje s bielymi strapatkami, šalviami, okrasnými cesnakmi a trávami, ktoré zvýraznia zvislé listy aj kvetné stvoly. Kvety sú vhodné na rez, najmä pre jarné aranžmány.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku, v závetrí av teplejšej mikroklíme. Pri odnoživých kosatcoch typu Iris × germanica je kľúčová priepustná pôda a drenáž, zimné premokrenie podporuje hnilobu podzemkov. Vhodná je hlinitopiesčitá až štrkovitá zem s pH 6,5–7,5, u vlhkomilnejších kosatcov ako Iris sibirica sa znáša aj pH okolo 5,5–6,5 a rovnomerne vlhký záhon. Zálievka sa pri suchomilných typoch vedie striedmo len pri ujímaní a dlhom suchu, pri vlhkomilných druhoch je dôležitá stabilná vlaha bez zamokrenia. Hnojenie býva mierne, na jar sa uplatní kompost alebo hnojivo s vyšším podielom draslíka a fosforu, prebytok dusíka podporuje listy na úkor kvetov. Po odkvitnutí sa kvetné stvoly odstraňujú pri báze, listy sa ponechávajú do jesene a skracujú sa na 10–15 cm. Mulč sa volí podľa skupiny: u odnoživých kosatcov je vhodnejší minerálny štrk, organický mulč cez podzemky zadržuje vlhkosť. Pri výsadbe musí zostať vrchná časť mäsitých odnoží zároveň s úrovňou pôdy. Výsadba podzemkov prebieha najčastejšie júl-september, prípadne marec-apríl, cibuľnaté kosatce sa vysádzajú september-október. Kvitnutie obvykle pripadá na máj – jún, u remontantných kultivarov sa môže časť kvetov objaviť aj v auguste – septembri. Mrazuvzdornosť sa podľa skupiny obvykle pohybuje zhruba medzi -20 až -35 °C, citlivejšia je kombinácia mrazu a vlhka. V nádobe sa používa minerálnejší substrát, hrubá drenážna vrstva a zimná ochrana pred dažďom. Začiatočníkom pomáha delenie trsov po 3–4 rokoch a voľnejší spôn 30–45 cm. Najčastejšími problémami bývajú škvrnitosti listov a hniloba podzemkov, z hmyzu vošky a strapky, na jar tiež slimáci.