Kosatec Kaempferov 'White Ladies' - Iris kaempferii 'White Ladies'

Podrobný popis

Kosatec Kaempferov 'White Ladies' - patrí medzi japonské kosatce, ktoré sa tradične pestujú pre veľmi veľké kvety v období skorého leta. Vytvára kompaktný, pomaly sa rozrastajúci trs so zelenými, mečovitými listami dlhými približne 50–60 cm. V čase kvetu dosahuje väčšinou 0,8 – 0,9 m, do šírky sa postupne rozširuje zhruba na 0,5 – 0,7 m. Kvet sa rozkladá do širokej plochy a pri tomto kultivare býva často plný až bohato vrstvený, čisto biely so žltým stredom. Kvitnutie prichádza obvykle v júni až júli, v teplejších polohách môže začínať už na konci mája. Vôňa býva slabá, kvety však poskytujú peľ a nektár opeľujúcemu hmyzu. V kompozícii funguje ako svetelný akcent pri vode, medzi papradinami a bohyškami, s čechravami, iskerníkmi alebo s ostricami, kde sa biele kvety dobre čítajú na tmavšom pozadí.

Pestovanie: Kosatec japonský prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, v teplejších polohách mu vyhovuje popoludňajšie pritienenie. Vhodné je závetrie a vlhšia mikroklíma, napríklad pri jazierku alebo v dažďovej záhrade, pritom s koreňovým krčkom nad trvale stojacou hladinou. Najlepšie rastie v hlbokej, humóznej a stále vlhkej pôde. Odporúča sa kyslejšia reakcia pH približne 5,5 – 6,5, vápnenie môže rásť zhoršiť. V zime škodí dlhodobé zamokrenie, preto pomáha drenáž a vzdušná štruktúra pôdy. Výsadba sa vykonáva na jar (marec–máj) alebo na jeseň (september–november), podzemky sa ukladajú zhruba 4–5 cm hlboko. Rozostupy 40–50 cm zodpovedajú približne 4–6 rastlinám na m². Zálievka je kľúčová od pučania do konca kvitnutia, odolnosť voči suchu je nízka. Hnojenie sa rieši jarným kompostom a menším prídavkom hnojiva s vyšším podielom draslíka pred tvorbou pukov, s dusíkom striedmo. Po odkvitnutí sa odstraňujú kvetné stvoly, listy sa skracujú na jeseň. Mulč z listovky alebo kompostu stabilizuje vlhkosť a u mladých výsadieb chráni odnože. V nádobe sa pestuje vo veľkom, širokom kvetináči so substrátom držiacim vodu, s drenážou a zimnou ochranou balu pred premrznutím. Mrazuvzdornosť sa pohybuje približne -20 až -28 °C podľa kultivaru a stanovišťa, najväčším rizikom býva zimné vlhko. Z chorôb sa môžu objaviť bakteriálne hniloby podzemkov, šedá pleseň a vírusové mozaiky, zo škodcov slimáci, plzáci a strapky. Prevencia spočíva v prúdení vzduchu, čistej zálievke a nezahustených trsoch.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.01. 2026