Kolokázia jedlá

Podrobný popis

Kolokázia jedlá - tropická bylina z čeľade áronovitých (Araceae), pôvodom z juhovýchodnej Ázie a indického subkontinentu, ktorá sa vďaka svojim impozantným listom často pestuje ako okrasná rastlina. Tento druh je známy aj ako taro alebo „slonie ucho“ pre svoje veľké, srdcovité až strelovité listy, ktoré môžu dosahovať 90-150 cm dĺžky a vyrastajú z mohutného hľuzovitého podzemku - cormu. Listy nesené dlhými stopkami tvoria výrazný tropický efekt v záhradnom záhone, na terase či v nádobe a počas vegetácie dominujú celému stanovisku. V kultúre sa stretávame s radom foriem a kultivarov, ktoré sa líšia farbou a štruktúrou listov. Kvetenstvo je u okrasných foriem neobvyklé a často neuviditeľné, pretože dôraz pestovateľa je kladený na listovú dekoráciu. Pri tradičných kultúrnych formách taro je hľuza bohatá na škrob a po tepelnom spracovaní slúži ako potravina, avšak všetky časti rastliny obsahujú dráždivé kryštály šťavelanu vápenatého a pri styku s pokožkou alebo pri konzumácii bez úpravy môžu spôsobiť podráždenie.

Pestovanie: Pre pestovanie v podmienkach SR je nevyhnutné počítať s tým, že Colocasia esculenta nie je mrazuvzdorná a citlivo reaguje na teploty nižšie ako približne 10 °C, preto sa obvykle pestuje ako sezónna letnička alebo v nádobách, ktoré sa na zimu presúvajú do zimných záhrad či interiérov. Rastliny sa vysádzajú po posledných jarných mrazoch na stanovište s dostatkom svetla, ideálne na slnečné až polotienisté miesto, kde pôda zostáva vlhká a bohatá na humus. Substrát by mal byť dobre priepustný, ale s dobrou retenčnou schopnosťou vody, aby zvládol požiadavky tropického druhu. Odporúčané pH je neutrálne až mierne kyslé až neutrálne. Počas vegetácie je vhodné udržovať stálu zálievku a pravidelnú výživu s vyšším obsahom živín, ktorá podporuje robustný rast listov. Pri pestovaní v nádobách sa odporúča po zakorenení prihnojovať vyváženým hnojivom počas celej sezóny. V teplých dňoch môže kolokázia dosiahnuť 90-150 cm výšku a podobnú šírku, preto je potrebné ponechať rastlinám dostatočný priestor, aby mohli plne rozvinúť svoj listový efekt. Na jeseň, keď teploty klesajú pod hranicu bezpečnej hranice približne 10 °C, sa vegetácia ukončuje a nadzemné časti môžu celkom zreteľne odumrieť, hľuzy je možné po vybratí zo zeme uložiť vo vzdušnom, suchom prostredí do jari alebo zimovať na svetlom, teplom mieste s minimálnou zálievkou. Pri pestovaní v interiéri sa odporúča udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu a primeranú teplotu, aby si listy zachovali svoj dekoratívny habitus. Medzi častejšie problémy patrí premokrenie, ktoré vedie k hnilobe podzemkov, a škodcovia ako roztočce či vošky, ktorým možno predchádzať dobrou kultúrou a kontrolou vlhkosti.

Viac na:  Návod na pestovanie cibuľovín

Autor: Jana | Revízia: 13.1. 2026