Kokorík mnohokvetý - Polygonatum multiflorum Polygonatum multiflorum

Podrobný popis

Kokorík mnohokvetý - pôvodný druh európskych listnatých lesov a krovín, v SR rastie predovšetkým v tienistých stanovištiach od nížin do podhorí. Oddenkatá trvalka vytvára oblúkovito previsnuté lodyhy vysoké obvykle 0,60 – 0,90 ma trsy široké okolo 0,30 – 0,40 m. Listy sú striedavé, dvojradovo usporiadané, široko eliptické a hladké, v priebehu sezóny sýto zelené. V máji až júni sa v pazuchách listov objavujú previsnuté kvety vo zväzočkoch po 2–6, trubkovité, 1–2 cm dlhé, zelenavo biele. Po odkvitnutí sa zakladajú bobule, ktoré počas leta tmavnú do modročierna a sú okrasné, nie však určené na jedenie. V kompozícii vytvára pokojné, lesné pozadie pre čemerice, srdcovky, paprade, bohyšky, dlžuchy i jarné cibuľoviny, pričom dobre znáša aj výsadby do väčších skupín.Rastlina je vhodná do akejkoľvek trvalkovej výsadby alebo ako solitérny prvok v skupine nižších rastlín.Na rez sa využívajú celé, ešte pevné stonky, ktoré vo váze vydržia niekoľko dní.

Pestovanie: Lesná trvalka pre polotieň až tieň, najlepšie v chladnejšej mikroklíme v závetrí, kde sa pôda neprehrieva. Vyhovuje humózna, kyprá a rovnomerne vlhká, ale priepustná pôda, v ťažších pôdach pomáha drenáž a prímes listovky, v ľahkých pôdach kompost. Odporúčané pH býva približne 5,5-7,0. Výsadba sa vykonáva od marca do mája alebo od septembra do novembra, podzemky sa ukladajú plytko, zhruba 3–5 cm pod povrch, s rozostupmi 30–45 cm podľa sily druhu a kultivaru. Zálievka je dôležitá po výsadbe av dlhšom suchu, pretože preschnutie skracuje životnosť listov, naopak zamokrenie v zime zvyšuje riziko hnilôb. Hnojenie obvykle stačí mierne na jar kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom, prebytok dusíka podporuje mäkký rast. Lodyhy sa odstraňujú až po zožltnutí na konci leta, aby sa zásobné látky stiahli do podzemkov. Mulč z listovky udržuje vlahu, chladí pôdu a chráni plytko uložené podzemky. V nádobe sa pestuje v hlbšom kvetináči s drenážou a humóznym substrátom, so stabilnou vlhkosťou. Mrazuvzdornosť je u rodu veľmi dobrá, bežne sa uvádza približne -25 až -34 °C podľa druhu a pôvodu, citlivejšie bývajú čerstvo vysadené rastliny v premokrenom stanovisku. Z chorôb sa môžu objaviť múčnatky a škvrnitosti listov, zo škodcov vošky a slimáci, pomáha vzdušná výsadba a zálievka ku koreňom. Odolnosť voči suchu je nízka až stredná, najlepšie výsledky dáva vyrovnaná pôdna vlhkosť.

Autor: Kristýna | Revízia: 05.02. 2025