Kocúrnik natý - Nepeta nuda

Podrobný popis

Kocúrnik nahý - vytrvalá bylina z čeľade hluchavkovitých, pôvodom z krovinatých strání, lemov teplomilných hájov a pastvín na minerálne bohatých pôdach strednej a juhovýchodnej Európy. Areál druhu zasahuje cez Balkán a východ Európy ďalej k západnej a strednej Ázii. Vytvára drevnatejúci koreň a priame, štvorhranné stonky, zvyčajne 0,5 – 1 m vysoké, ktoré sa v hornej časti rozkonárujú. Listy sú kopijovité až vajcovité, sivozelené, riedko chlpaté a po rozmnutí aromatické, s jemne korenistou, mätovou stopou. Od konca júna do augusta sa nad olistením zdvíhajú rozvoľnené, metlinovito pôsobiace klasy zložené z drobných dvojpyskových kvetov v levanduľovo až modrofialových odtieňoch. Po odkvitnutí dozrievajú tvrdky so semenami, takže porast sa môže v priaznivých podmienkach mierne obnovovať samovýsevom. Kvety poskytujú peľ aj nektár včelám, čmeliakom a pestriciam a ľahký habitus sa uplatňuje ako „závoj“ medzi ružami, šalviami, rebríčkami, pakostmi a okrasnými trávami. V prírodne ladených výsadbách zjemňuje okraje suchých múrikov aj prechod medzi cibuľovinami a letnými trvalkami. Vňať sa tradične suší do aromatických zmesí a nálevov, bez zdravotných tvrdení.

Pestovanie: Pre pestovanie sa uplatňuje plné slnko až ľahký polotieň a dobre priepustná, skôr chudobnejšia pôda, vrátane štrkovitých a vápenatých stanovíšť. V ťažkých íloch je vhodné zlepšiť drenáž prímesou štrku a kompostu, v nádobách sa používa substrát pre trvalky s vyšším podielom minerálnej zložky. Vyhovuje pH približne 6,0 – 8,0. Zálievka sa po zakorenení obmedzuje na dlhšie prísušky, premokrenie v zime je častejšou príčinou strát než mráz. Hnojenie býva striedme, na jar postačí kompost alebo malé množstvo pomaly rozpustného hnojiva. Po prvej vlne kvitnutia sa porasty zvyčajne skracujú, čím sa podporuje ďalšie nasadenie pukov a kompaktný tvar. Výsadba sa v podmienkach SR vykonáva najčastejšie od marca do októbra. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín je približne do −30 °C, u mladých rastlín prospieva zimná ochrana suchým mulčom počas prvej zimy. Odporúčaný spon je 35 – 40 cm, teda zhruba 5 – 6 rastlín na m². Z chorôb sa môže v teplom, suchom lete objaviť múčnatka, ktorej výskyt obmedzuje vzdušnejšie stanovište a neprehnojovanie dusíkom. Na exponovaných miestach sa osvedčuje závetrie, aby sa v zime nevytrhával koreňový bal mrazom. Pre pestovanie pri cestách je výhodné, že rastlina znáša krátkodobé vyschnutie a dobre reaguje na tvarovací rez, takže môže vytvoriť nízky, voľne strihaný lem. V nádobách sa prezimuje ľahšie pri odtoku vody z misky a mierne suchom substráte.

Autor: Nikol | Revízia: 2. 2. 2026