Klokoč kavkazský Staphylea colchica

Podrobný popis

Klokoč kavkazský - pochádza z južného Kaukazu a západného Gruzínska, kde rastie v riedkych listnatých lesoch a na okrajoch krovín, často na hlbších, humóznych pôdach s dostatkom vlahy. V záhradách vytvára viackmenný, vzpriamený ker až malý strom, ktorý sa časom rozširuje koreňovými výmladkami a môže tvoriť voľnejšiu húštinu. V podmienkach SR a ČR zvyčajne dorastá do 3 – 4 m výšky a 2 – 4 m šírky. Listy sú protistojné, párno perovité, zložené najčastejšie z 3 – 5 lístkov s jemným zúbkovaním; jednotlivé lístky mávajú 5 – 10 cm a v lete sú sviežo zelené. Na jeseň sa olistenie vyfarbuje do žlta a vytvára pokojné pozadie pre dozrievajúce plody. V máji, v teplých polohách už koncom apríla, sa objavujú previsnuté strapce až metliny dlhé 8 – 12 cm s drobnými bielymi zvončekovitými kvetmi, často jemne voňavými a včelomilnými. Po odkvitnutí sa vyvíjajú nápadné, papierovito nafúknuté tobolky, zvyčajne 5 – 8 cm dlhé, zelenobiele až svetlozelené, ktoré dozrievajú približne v auguste až septembri a zostávajú dekoratívne aj do jesene. Druh sa uplatní ako solitér pri posedení, na okraji trávnika aj vo voľnom živom plote, kde prirodzene pôsobí s kalinami, pajazmínmi, hortenziami aj papraďami v podraste.

Pestovanie: Najlepšie sa mu darí na slnku až v polotieni, v teplejšom závetrí, ktoré chráni súkvetia pred jarným vetrom. Pôda vyhovuje živná a humózna, priepustná, dlhodobo nevysychavá, zároveň bez trvalého zamokrenia. Znáša aj pôdy s vyšším obsahom vápnika, preto sa hodí aj do záhrad s neutrálnym až zásaditým podložím. Odporúčané pH je približne 5,5 – 8,0. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra. Pri letnej výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka, vhodný je tiež mulč z listovky alebo kôry, ktorý stabilizuje vlahu. Na jar prospieva prídavok kompostu alebo vyvážené hnojivo pre okrasné kríky, v ľahkých pôdach aj doplnenie ílovitej zložky. Rez sa zvyčajne obmedzuje na ľahké presvetlenie po odkvitnutí, prípadne v predjarí na odstránenie poškodených a križujúcich sa konárov. Vyzreté rastliny obvykle odolávajú teplotám okolo -23 až -27 °C, mladé výsadby môžu namŕzať už pri -18 až -22 °C, preto sa v prvých rokoch uplatňuje zimný mulč a chránené stanovište. Pre solitér sa ponecháva rozostup približne 2,5 – 3 m, pre voľný živý plot zhruba 1,2 – 1,5 m. V suchom lete sa môže objaviť múčnatka, občas sa objavujú vošky na mladých výhonkoch. Pri premokrení stúpa riziko koreňových hnilôb, preto je dôležitá drenáž.

Autor: Nikol | Revízia: 13. 2. 2026