Klinček sivý - Dianthus webbianus
Kód: 10150.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Klinček sivý - obľúbená skalnička do každej záhrady. Prírodný druh hvozdíka z čeľade hvozdíkovitých, ktorého prirodzený areál leží v Turecku. V prírode osídľuje slnečné skalné východy a škáry medzi kameňmi, často na vápnitých podkladoch s minimom humusu, kde je rozhodujúci rýchly odtok vody. V záhrade tvoria husté, vankúšovité trsy s úzkymi, pichľavými šedozelenými listami. Výška sa pohybuje obvykle okolo 4–10 cm, zatiaľ čo šírka porastu môže dosiahnuť približne 30–40 cm. V júni a júli sa nad listami objavujú jednotlivé ružové kvety na krátkych stvoloch a sú atraktívne pre včely a ďalšie opeľovače. Vďaka kompaktnému habitu sa uplatňuje v skalkách, v suchých múrikoch, v kamenných korytoch aj ako nízky lem štrkových záhonov, kde dobre dopĺňa rozchodníky, nízke materinej dúšky, taričky a zakrpatené trávy. Rastlina nemá tŕne, pichľavosť spôsobujú stužené listy.Veľmi pekne vyniknú v nádobách. Kombinovať môžeme s ostatnými druhmi a vankúšovitými trvalkami.
Pestovanie: V našich podmienkach sa pestuje najlepšie na plnom slnku, v závetrí av teplom mikroklíme pri múriku alebo na miernom svahu, kde porast po daždi rýchlo vysychá. Pôda býva vhodná ľahká, piesočnato-hlinitá až štrkovitá, s dobrou drenážou, pri skalničkových druhoch s vyšším podielom kamennej drviny. Odporúčané pH sa obvykle pohybuje približne 6,8 – 8,2. Zálievka je po zakorenení striedma, medzi zálievkami sa necháva substrát preschnúť, premokrenie podporuje hniloby koreňového krčku. Hnojenie sa volí úsporné, na jar väčšinou stačí nízka dávka vyváženého hnojiva. Odkvitnuté stonky sa odstraňujú a po hlavnom kvitnutí sa porast často ľahko zostrihne, aby sa zahusťoval. Mulč je vhodnejší minerálny, napríklad jemný štrk, organické mulče držia vodu. V nádobe sa osvedčuje priepustný substrát s prímesou drviny a drenážna vrstva, v zime chránené umiestnenie, aby kvetináč nestál vo vode. Výsadba z kontajnerov prebieha najčastejšie od marec do novembra, v chladnejších polohách sa preferuje jar. Mrazuvzdornosť sa u odolných trvalkových druhov pohybuje približne okolo -20 až -34 °C, rozhodujúca býva zimné vlhko. Pre začiatočníkov sa osvedčuje vyvýšené stanovište, zálievka ku koreňom a vzdušný spôn 20–30 cm, pri širších trsoch 30–40 cm, čo zodpovedá zhruba 10–25 rastlinám na m² podľa kultivaru. Po zakorenení sú hvozdíky odolné voči suchu, pri dlhodobom strese však horšie nasadzujú puky. Z chorôb sa môžu objaviť múčnatky a škvrnitosti, zo škodcov vošky a strapky, v suchu tiež roztočce.
Autor: Kristýna | Revízia: 06.01. 2026
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
